Ako adept spoločenských vied som vyznával teóriu systémov. Všetko sa jej optikou javilo ako uchopiteľná a pochopiteľná štruktúra. Akurát jej dramatické zmeny sa vymykali z rámca uchopiteľnosti a pochopiteľnosti. Slovo kybernetika vtedy začínalo byť povolené aj u nás, asi o desať rokov neskôr ako v slobodnom svete, a vedeli sme, čo ten Wiener myslel rovnováhou – nehybnosť, koniec, smrť. Hovorím o rokoch šesťdesiatych.

Baracoa je najstaršie mesto na Kube a až do 60. rokov žilo odrezané od celého ostrova, pretože tam neviedla cesta cez horské sedlo. Tú dal vybudovať až Fidel a krásny priechod cez hory, ktorý tak vznikol, je naozaj pastvou pre oči. Dovtedy sa do Baracoy dalo dostať iba po mori a tú izolovanú existenciu v meste dodnes cítiť. Ľudia sú tu uzavretejší, ani návštevníci ich nezaujímajú. To, ako jedno im to bolo, som si nafilmovala aj vo fajnovej zmrzlinárni. Ešte väčšiu ľahostajnosť sme mohli nakrútiť v ľudovej zmrzlinárni.

Karol Sidor, muž, ktorý povedal Hitlerovi „nie“ zomrel pred 60 rokmi. Hoci nezlyhal ako Tiso, nedokázal byť ani jeho oponentom.

Som v tom istom parku, kde som sa pred tridsiatimi rokmi naháňala a hrala so svojou sestrou. Dve dievčatá robia piruety a ja mám pocit déjà vu. Niečo mu však chýba, niečo je inak. Fontána so zvukmi dažďa, dopadajúceho na mramor, tu už nie je. Až na niekoľko vzácnych výnimiek sa podobná panoráma opakuje na každom havanskom námestí. Je to núdza, nedbalosť alebo vedomá politika mesta? Nikto nevie, ale v posledných dekádach prišla Havana o prítomnosť vlhkosti fontán.

V polovici júna zomrel vo veku 54 rokov významný nemecký novinár Frank Schirrmacher. Nemecko stratilo jedného z mála verejných intelektuálov, ktorý aj vo veku upadajúcich papierových novín dokázal zaujať celú krajinu.

Koncom roka 2009 ho anglický hudobný časopis Uncut označil za hudobníka desaťročia. Jeho druhý sólový album Lazaretto znamená, že sa tohto titulu tak ľahko nevzdá. Jack White.

Dňa 8. júna 2014 uplynulo 30 rokov od premiéry Krotiteľov duchov – filmu, ktorý sa sám od seba stal popkultúrnou inštitúciou až folklórom. Ľudia si ho pamätajú. Nie nevyhnutne ortodoxní fanúšikovia či pamätníci, aj ľudia podstatne mladší.

Dňa 4. júna 2014 uplynulo 25 rokov, čo sa v Poľsku konali prvé „poloslobodné“ voľby. Nimi sa spustili udalosti roku 1989 v celej strednej a východnej Európe. Poliaci nazývajú tento rok „Annus mirabilis“, rok zázrakov. Sú hrdí na prínos Poľska k pádu komunizmu a v kútiku srdca si myslia, že nie pád Berlínskeho múra, ale práve 4. jún 1989 je symbolom konca komunizmu v Európe.

Na pultoch kníhkupectiev sa objavila novinka. Má dobrý názov aj pôsobivý obal. Univerzita samoty znie naozaj dobre. Na obálke je tvár jej autora Mateja Valucha, ktorý pol roka sedel v iránskom väzení. Pripomína Ježiša z obľúbeného muzikálu.

Európsku úniu čaká v najbližších troch rokoch dramatická zmena. Nerozhodne však o tom práve zvolený Európsky parlament, ale štáty. Ak im to teda bude stáť za to.