Bolo raz jedno sovietske dieťa, narodené v roku 1960 v Dnepropetrovsku, ktoré vyrastalo v päťposchodovom paneláku. Otec rodinu opúšťa, Júlia je dobrá žiačka – nikto v triede nedokáže zložiť kalašnikov tak rýchlo ako ona.

Sudcovia chcú ďalší milión Denník Nový Čas čelí ďalšej žalobe na ochranu osobnosti pre články o škandalóznom večierku v bare Bonanno v Rajeckých Tepliciach. Tentoraz ju podali členovia združenia Justičný Oskar, ktorí žiadajú od vydavateľstva Ringier a autorky článku Júlie Mikolášikovej až milión eur.

Pracoval pre prezidenta Viktora Juščenka a bol ministrom pre európsku integráciu vo vláde Júlie Tymošenkovej. Slovensko navštívil počas konferencie Globsec. O dnešnej situácii na Ukrajine hovorí otvorene. Oleg Rybačuk.

Múdrosť rozprávok a Biblie. Občas, keď som prišiel do rodiny, kde boli deti v predškolskom veku, hlbokým basom som zahlásil: „Kozliatka, kozliatka, otvorte, ja som vaša mamička.“ Deti sa smiali, lebo vedeli. Aj v Biblii píšu, že vystúpia falošní proroci a budú hlásať: „Ja som záchranca, ja vás vyslobodím!“ Neverte im. V opere Faust a Margareta sa Mefisto prechádza po javisku ako mních s ružencom po kolená. Potom odhodí tieto tradične klerikálne znaky a rozpúta peklo. Stáva sa aj v našom svete. Zjaví sa muž s náznakmi stredovekého dresu a všetci zmĺknu. Stali sa laikmi.

Patrí to do našej kultúry. Ak niekto urobí ťažké rozhodnutie, kde ide o veľa, o život, musí sa zveriť svojim najbližším. Oznámiť im svoju voľbu. Už nie na diskusiu. Na potvrdenie, uznanie, na modlitbu. Ak niekto, koho máme radi, ide na ďalekú cestu, na dlhý čas, má všetko zbalené, prekontrolované, už len sedíme, mlčíme, čakáme na hodinu H. My, čo sme hodní dôvery, už ťažko hľadáme slová. Pohladíme, objímeme. „Držím ti palce, nech sa ti darí“. Tak „žehnajú“ rodičia svoje malé deti pred odchodom do školy, do sveta, dospelé pred životnou voľbou. „Vždy sme pri tebe stáli, nech to skončí akokoľvek, tu máš svoj domov“.

Angela Merkelová, Bono, Vitalij Klyčko a Julia Tymošenková boli hlavnými hviezdami dublinského kongresu Európskej ľudovej strany (EPP). Rodina kresťanskodemokratických strán z celého kontinentu sa chystá do volieb, ktoré môžu prekresliť politickú mapu EÚ.

Slovenské kiná posledný týždeň napĺňa film Jonáša Karáska Kandidát. Za prvé štyri premietacie dni ho videlo 13 675 divákov, čo sme tu už dávno nezažili. Jedno je už teraz isté: tvorcovia ukázali, ako sa v súčasnosti robí filmové promo.

Témou tohto čísla je aktuálny posun uvažovania elít smerom k bájnemu stredu. Dávnejšie si tým prešla západná Európa, teraz sa tým brodíme my. Ako k tomu prišlo a čo to bude pre Slovensko znamenať?

Počujte rozsudok českého okresného súdu: odsúdený dostáva jednomesačnú podmienku a k tomu povinnosť poslať úradníčke „kyticu s nepárnym počtom čerstvých červených ruží v množstve najmenej 15 kusov" a list s vetou „správal som sa ako hulvát, za čo sa Vám veľmi ospravedlňujem".

Keď sa povie nemecký zmysel pre humor, je to, ako keby sa povedalo česká štedrosť, ruská abstinencia či slovenská irónia. Nejde o úplný nezmysel, ale kultúrne stereotypy nám velia, aby sme boli minimálne obozretní. Lebo niečo na tom asi bude. Niežeby sa Nemci nevedeli smiať, Česi nepozerať na ceny, Rusi nepiť a Slováci nerozumeli, ale nebudú to ich najsilnejšie stránky. Nemcom veľmi do smiechu nie je, a ak áno, je to taký stoický smiech, odmeraný, blahosklonný, smiech, ktorý je výrazom poznania, že sa niet veľmi čomu smiať.