Aj v Bratislave už zúri leto v celej svojej kráse. Leto nepríjemné betónové – to je to, ktoré preklínate, keď sa vidíte ležať niekde pri vode a piť orosené predražené pivo z maringotkového bufetu a jesť žuvačkové langoše, ale zrazu sa prebudíte na to, ako kráčate za neznesiteľnej horúčavy počas pracovného dňa v šedivom prostredí našej metropoly, leje z vás pot a zvoní vám mobil.

Mali sme maturitné stretnutie. Po 50 rokoch. A hľa, už prvá spomienka na školu. Nie som si istý, či sa píše po päťdesiatich, alebo po päťdesiatych. Preto som napísal číslicu. Našťastie, naša triedna profesorka, ktorá prišla a potešila nás tým, neučila slovenčinu, ale chémiu.

V posledných dňoch sme zahltení informáciami o podplatených sudcoch, prokurátoroch a právnickej mafii. Naoko senzačné správy však nehovoria o ničom, čo by sme nevedeli. Veď mienka verejnosti o justícii bola dlhé roky rovnako zlá. Akurát dnes už je tá smutná realita prezentovaná konkrétnymi tvárami.

Otvorená dskusia o našej slobode, zlyhaniach a nádeji na zmenu.

„Nie je štandardné, že stratíš v päťdesiatke kamaráta, s ktorým si strávil celý život. Zmenil sa nám pohľad na svet. Voči sebe, voči okoliu, kamarátom. Viac si to vážime,“ hovorí gitarista Fefe v našom .klube pod lampou. Spolu s ním je tu aj Yxo a Tybyke, no hlavná postava skupiny chýba.

Takmer polovica obyvateľov našej krajiny dnes hovorí, že smrťou sa všetko končí.

Lykožrút je na Slovensku naozaj zaujímavý fenomén. Nielenže sa mu darí ničiť naše lesy, ale likviduje už aj tak poriadne otrasenú dôveryhodnosť verejnoprávnej STV.

Ideologický spor medzi politickými stranami sa v uplynulých dňoch vyhraňoval na postojoch k historickým osobnostiam našich dejín.

V našej zemepisnej šírke sa manželstvo považuje za akt lásky. Berú sa ľudia, ktorí sa majú veľmi radi a rozumejú si. Nebolo to tak vždy a ešte stále to tak nie je všade.

Najsilnejšia vládna strana dosahuje stabilnú podporu viac ako štyridsiatich percent obyvateľov. Rovnako vysoká je dlhodobo aj obľuba jej predsedu, nášho premiéra.