Finančná kríza máta Európou i Slovenskom už piaty rok. A okrem iného predstavuje dôraznú skúšku ľudí a hlavne politických elít.

Pred rokmi som bývala v starom radovom dome, v ktorom urobili byty pre nájomníkov. Vedľa mňa býval Holanďan, starší od mňa, rozvedený, so synom, ktorý ho cez víkendy chodieval navštevovať. Jedného zimného večera, keď syn oslavoval pätnáste narodeniny, ma pozval na polievku s madeirou. Pamätám sa, ako som so skríženými nohami sedela na dlážke pri kozube, na kolenách som mala položenú misku s polievkou a počas nášho rozhovoru som pozorovala hru tieňov na strope.

Rudi Rus je našim čitateľom známy najmä ako autor nekompromisných textov o metalovej hudbe a z rozhlasovej relácie Headbanger_FM. Písanie blogu na našej internetovej stránke aj metal sú však len jeho záľuby. Cez deň totiž vedie pohovory v jednej nadnárodnej firme.

Milý čitateľ, prepáč, chcel som písať o niečom normálnom, ale napokon ani ja nedám pokoj s voľbami. Snažil som sa, ale furt sa mi tam akosi motalo, tak napíšem toto a dúfam, že na chvíľu ma politika prejde. Módne trendy ma nikdy veľmi nezaujímali. Nebol som depešák ani metalista. A nie som ani fanúšikom nateraz mimoriadne populárneho trpiteľského krídla voličov pravice, plných akejsi čudnej masochistickej a neskutočne afektovanej slasti z prehry.

Idem na motorke s desaťlitrovým kanistrom benzínu. Tečie. Smrdí mi celá bunda aj ruky, ale ja sa teším, lebo sa mi podarilo zohnať benzín od vplyvného kamaráta, ktorý pozná skorumpovaných policajtov. Keď je tzv. „shortage”, sú len dve cesty: Black market (čo znamená malý obchodík a v ňom litrové fľaše od vody po vrch naliate benzínom, starostlivo zabalené do nepriehľadných čiernych igelitových vreciek). Žeby odtiaľ výraz black market? V každom prípade, každý sa tvári, že nič, že si kupuje zeleninu alebo pivo. Len predavač a kupujúci vedia, že je to benzín.

Nie je prekvapením, že zostavovanie vlády sa Ficovi nedarí tak rýchlo, ako by sa dalo. Zdržanie je znamením, že v zdanlivo monolitnej strane vzplanuli pozičné zápasy o moc a vplyv.

Veci sa nedajú vždy definovať len ako „čierne a biele". Stačí trochu zmeniť perspektívu a ukážu sa v iných odtieňoch.

Minulý rok sme začali novú tradíciu a na tomto mieste sme pri príležitosti výročia komunistického puču v roku 1948 uverejnili takmer zabudnutú Obhajobu Silvestra Krčméryho, zakončenú slovami „Vy máte moc, my máme pravdu“. Pokračujeme v započatej tradícii a tento rok uverejňujeme jeden z najdôležitejších protikomunistických textov zo začiatku 50. rokov, ktorý je, žiaľ, v našich knižniciach aj kníhkupectvách nedostupný.

„Utekal som pred tankami, ktoré sa na nás valili. Keď som došiel na križovatku, dve guľky ma zasiahli do nohy a spadol som. Jeden môj priateľ zastal a chcel mi pomôcť. Ostreľovači ho trafili trikrát, z toho raz do hlavy. Zomrel mi v náručí. Volal sa Hasan Matar.“

„...hej ide to, super, ten biznis s antickými knihami, robí mi to 4 000 eurášov mesačne, fakt paráda. Konečne môžem cestovať, chodiť si na eurovíkendy so ženou...” vraví mi môj kamoš R. a ráta drobné, aby zaplatil účet presne. Presne na rupiu. Bez tringeltu. O týždeň neskôr, v inej reštaurácii, zaplatil o sto rupií menej a ušiel. Ja som sa vrátila a doplatila som to, aj s tringeltom.