Keď pozvali Suzanne a Csaba Kissovci v roku 2000 na Slovensko dalajlámu, narazili na nečakaný problém. Ministerstvo zahraničných vecí im totiž zrušilo pôvodne prisľúbenú ochranku. Manželia Kissovci napokon využili ponuku od človeka, o ktorom dovtedy nikdy nepočuli – Andreja Kisku z Popradu.

Po tom, ako roboti vytlačili ľudí z fabrík, si brúsia zuby aj na strednú triedu. Stroje sú rýchlejšie a lacnejšie ako my, a tak automatizácia v priebehu dvadsiatich rokov ohrozí polovicu súčasných pracovných pozícií. Ako sa im teda ubránime?

Popri treťom premiérskom mandáte Viktora Orbána, ktorý je v rámci nových demokracií historický (Mečiar bol po voľbách premiérom iba dvakrát), poskytli maďarské voľby aj iné pozoruhodnosti. Víťazný Fidesz v nich získal menšiu podporu než pred štyrmi rokmi, kým porazených – druhú ľavicu a tretí Jobbik – naopak volilo viac ľudí než v roku 2010. Ale nebude im to nič platné, pretože aj „vďaka“ volebným pravidlám, ktoré si Fidesz ušil na mieru, zostáva pomer mandátov približne po starom.

Nedávno mi jeden arménsky priateľ rozprával, že jeho krajina sa dnes topí v korupcii. Arméni celé dejiny zápasia o holú existenciu, a teraz, keď majú prvýkrát možnosť slobodne budovať svoj život, „idú sa sami zničiť“. Z Poľska zasa počujeme, že ľudia sú už unavení z Tuskovej vlády a znovu začínajú rásť preferencie Kaczynského nacionalistom. V Česku sa pre korupciu „zrútila“ dôvera ľudí v štandardné strany a v prieskumoch víťazia politické útvary, založené na silných jedincoch. Ani Maďarsko s Orbánovou politikou netreba opisovať. Postkomunistické Rumunsko či Bulharsko sledujeme z diaľky a nič im nezávidíme. A dramatické udalosti na Ukrajine nepotrebujú komentár.

Poslední traja Ujguri, ktorí boli zadržaní na americkej základni Guantanámo už žijú na Slovensku. Volajú sa Jusef Abbás, Sajdulláh Chalík a Hadžiabdal Abdulgupura. Ficova vláda im po dohode s Američanmi udelila azyl. Rozhodli sme sa priniesť portrét tohto etnika, jeho minulosti a ohrozenej budúcnosti v Číne.

Keď Steve Jobs v roku 1979 navštívil laboratórium Xerox Parc, kde vyvíjali počítač s grafickým systémom, vyrazilo mu to dych: „Mal som pocit, že to bola najlepšia vec, akú som v živote videl.“

Profesor Vladimír Krčméry z Univerzity sv. Alžbety, ktorá má v Afrike množstvo zdravotníckych projektov, nám dal s kolegom pred cestou do Kene a do Ugandy dobrú radu. Ak chcete našim slovenským zdravotníkom urobiť radosť, vezmite im klobásky, slaninu a svätenú vodu, povedal. Pochopiteľne, „svätená voda“ je krycí názov pre pálenku.

Astronauti sú zajedno: nič nevonia tak, ako vesmír. Keď už však majú tú kozmickú vôňu pripodobniť k niečomu pozemskému, vzdialene im pripomína automobilové preteky.

Je to nefér, je to nefér, je to nefér. Je to nefér , že naša vláda považuje zahraničných Slovákov za vyvrheľov spoločnosti. Za bezprávne bytosti, ktoré nemôžu voliť. Ide cca o 200 000 ľudí. To nie je malé číslo...a preto je najlepšie ho odignorovať. Argumentácia, že voliť poštou nemôžu, pretože pri prezidentských voľbách je aj druhé kolo a pošta by nemusela za ten čas doraziť, je úplná sprostosť. V zahraničí sa dá už voliť aj elektronicky, napríklad v Estónsku. Ale oni si myslia, tak im treba, trepali sa von, nepáči sa im tu, tak vám treba, keď nechcete byť Slováci!

Cez víkend som cestoval severozápadným Slovenskom až do Spišskej Novej Vsi. Keďže som nešoféroval všímal som si predvolebné bilbordy politických strán pri ceste. Až na stranu SaS im chýbala kreativita a boli nudné. Skúsim zhodnotiť niektoré z nich.