Čo je to hnev? Čo nám dáva, čo berie? Ako nás motivuje a kedy nás paralyzuje? Ako s ním pracovať? Ako ho tlmiť či správne usmerniť? Aj o tom sa rozprávame s klinickou psychologičkou Máriou Tiňovou.

Už viac než rok trávime väčšinu času trávime vo svojich domoch a izbách, často nalepení na našich technologických zariadeniach a sociálnych sieťach a detailne sledujeme všetky slovenské i svetové udalosti. Táto izolácie zanecháva stopy v podobe silných negatívnych emócii. Stúpa miera únavy, frustrácie a hnevu. Ako sa k tomu postaviť? Dá sa vôbec s rastúcou intenzitou negatívnych emócií niečo robiť? A sú tieto stavy iba reakciou na vonkajšiu situáciu, alebo tu pôsobí i čosi skryté v našom vnútri?

Presne rok po voľbách ohlásil predseda vlády dve veľké prekvapenia. Také veľké, že výrazne zmenia Slovensko. Ukázalo sa, že tentoraz hovoril pravdu. Prekvapenia prišli hneď na druhý deň - najprv Matovič prekvapil koaličných partnerov, potom koaliční partneri prekvapili Matoviča.

Máte doma internet, ktorého kvalita je skôr k hnevu než k úžitku? Notebook alebo stolový PC vyčkáva pri odosielaní pošty a videa z YouTube sa zasekávajú alebo prehrávajú len na nízku kvalitu? Hľadáte informácie na Google a na každé vyhľadávanie čakáte desiatky sekúnd? A pri hovoroch s rodinou či priateľmi cez rôzne chatovacie platformy chytáte vždy iba pár slov?

S hlbokou vďakou, i s istým smútkom myslím na anjelov našich nemocníc. Naša neochota správať sa solidárne ich vohnala do hraničných situácií. Sú prítomní priamo v epicentre tragédie, ktorú niektorí podlí politici zo sebeckých záujmov bohorovne popierajú. Prítomní, aby liečili, prítomní, aby dennodenne v tichom zúfalstve odprevádzali mŕtvych. Pomôžme im, prekonajme znechutenie, hovorme bez hnevu a otvorene, s každým, s kým sa hovoriť dá. Prosme tých čo nechcenú skutočnosť popierajú, aby opustili svoj vzdor. Ak nie pre iné, aspoň pre solidaritu s tými, čo v nemocniciach zvádzajú boj s našou ľahostajnosťou. Rozdelení prehrávame. Snažme sa to osudné rozdelenie prekonať, otvorme sa i tým, ktorým sa nám otvárať nechce. Taká je výzva prvej sviece otvorenosti, v čase toho zvláštneho adventu.

Občas zaznie takáto otázka: Napĺňame ideály novembra 1989? Aj tej otázke rozumiem, aj nerozumiem. Dajú sa azda ideály napĺňať? Naplniť možno stanovený plán na najbližších päť rokov, naplniť sa dá pohár vodou, brucho jedlom, srdce hnevom, napĺňať môžeme naše potreby. No ako naplniť ideál?

Připadají vám následující slova jako obstojný popis současné situace? „Rostoucí napětí mezi demokracií a liberalismem, vzestup ‚organizované netolerance‘, sílící volání po přímé demokracii a množství charismatických vůdců schopných mobilizovat hněv veřejnosti.“

Oheň nejen ničí, ale také osvětluje. Jako hněv. (Agnieszka Hollandová)

V piatok sme mali v redakcii krásneho psa. Labrador ministra financií bol natoľko milý, že po Ficových dňoch hnevu a Matovičových reakciách mi nemohlo nenapadnúť, ako tu spolu žijeme.

Ťažko sa zmieriť s odchodom Bugára ku kartelu Smeru a Siete. Ale ak majú mať tieto voľby nejaký zmysel, hnev treba nahradiť rozumom a nanovo zadefinovať celé reformné prostredie.