To je ľahká odpoveď: Áno, Rusko je teroristický štát. Preto som pred pár dňami ako spravodajca politického výboru pomohol presadiť na pôde Parlamentného zhromaždenia NATO rezolúciu s týmito slovami:

EDF publikovala pred pár dňami upravený nábeh jadrových reaktorov do prevádzky. Majú ich takmer 60, ale polovicu opravovali.

Vojna Ruska proti Ukrajine stále prebieha. V parlamente sa odvoláva vláda. Robert Fico a Robert Kaliňák môžu o niečo spokojnejšie spávať, Mr. 363 Žilinka zrušil ich obvinenie zo zosnovania zločineckej skupiny. Napriek všetkým vyššie uvedeným zlým veciam sa ale v roku 2022 diali a dejú aj dobré veci. Niektoré z nich si pripomenieme.

Vláda OĽaNO nesie znaky spolku labilných diletantov. Sulík sa rozhodol túto vládu skončiť. No spôsob akým to spravil, však dokazuje, že do ich spolku vlastne patrí.

Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak v článku pre týždenník Economist hovorí o desiatich podmienkach mieru pre Ukrajinu a Rusko. Jeho vyjadrenia sú hodné zapamätania. Mier je síce v tomto okamihu ešte stále vzdialený. Aby však bolo možné o ňom zmysluplne hovoriť a uvažovať, je treba vyjasniť si situáciu. A pripomenúť si niektoré, síce občas spomínané, zväčša však nedocenené skutočnosti.

Pri príležitosti dnešného Svetového dňa Braillovho písma si spomíname na minuloročný článok, kde sa nielenže o tomto písme dozviete veľa zaujímavého, ale zoznámite sa aj s nevšednou pomôckou na jeho výuku.

Ešte pred Vianocami hovoril, že sa plánuje v januári stretávať s politikmi z demokratického spektra, no nie s lídrami Smeru-SD a Hlasu-SD ani s extrémistami.

„Viktor Fajnberg a jeho priatelia však dali najavo, že univerzálna ľudská sloboda pre nich predstavuje vyššiu hodnotu než ich vlastný, individuálny osud,“ vyzdvihla Čaputová.

Z pohľadu pôvodných výsledkov volieb vo februári 2020 a nádejí s nimi spojených by bol, samozrejme, ideálny scenár, ak by až do konca volebného obdobia dovládla kompetentná a zodpovedná vládna väčšina, ktorá vznikla na pôdoryse spomínaných volebných výsledkov.

V dôsledku klimatických zmien polovica ľadovcov pravdepodobne do konca storočia zanikne. Časť z nich by však spomalenie globálneho otepľovania ešte mohlo zachrániť. Vyplýva to z vedeckej štúdie, ktorú vo štvrtok zverejnil časopis Science.