Od Nového roka sa Česko a Slovensko vzdialili najviac od roku 1993. V slovenských médiách sa tomu veľa pozornosti nevenovalo (lepšie povedané takmer žiadna), hoci vplyv na bežný život môže byť časom celkom podstatný. V Českej republike vstúpila do života – po pätnástich rokoch prípravnová „ústava všedného dňa“ čiže občiansky zákonník. Nebude to zrejmé hneď a všade, ale časom áno. Slovenský podnikateľ zistí, že v Česku zrazu platia iné lehoty a že zmluvy sa berú vážnejšie ako doteraz.

Máme za sebou štyri návrhy štátneho rozpočtu, tri roky a dve vlády od času, keď sa v rámci konsolidácie verejných financií začala spomínať potreba vykonať audit verejnej správy. Dodnes ho niet. Prečo?

Bučanie, invektívy aj podozrievania z podvodov. Vládca Formuly 1 Sebastian Vettel zvláda nielen súperov na trati.

Americká federálna vláda opäť funguje, na úľavu však nie je čas. Hlboké rozpory na politickej scéne sa ukázali vo veľmi neestetickej nahote. Obamacare štartuje od 1. októbra a ešte stále nenaštartovala. Hlavné politické strany sa škriepia a voliči ich majú plné zuby.

Rozhovor s demografom Branislavom Šprochom, ktorý sa venuje skúmaniu rómskej populácie a vydal prognózu jej populačného vývoja. Vyplýva z nej, že v roku 2030 by u nás malo žiť 560- až 620-tisíc Rómov.

Ten, koho to zaujíma, môže práve v tejto chvíli sledovať prvé nežné dotyky s európskou demokraciou. V európskych voľbách prvýkrát stoja celoeurópski kandidáti, ktorí by mali prevziať úrad predsedu komisie, pokiaľ ich stranícka rodina vyhrá voľby.

„Sme produktom kapitálu a žijeme len dovtedy, pokiaľ to chcú tí, ktorí nám vládnu... Tí, ktorí potrebujú našu prácu, aby mali zisk...“ Bratislavské divadlo Aréna uviedlo divadelnú hru Karl Marx Kapitál, ktorú na objednávku napísal Peter Lomnický, známy najmä ako prekladateľ divadelných hier. Jeho monologický pamflet, ktorý cituje Marxa, Žižeka, Palahniuka, Houellebecqa či Becketta, otvorene pomenúva hybné sily trhovej spoločnosti, ale aj ich bezprostredné dopady na život a psychiku jednotlivca či ekosystém. Robí tak inteligentne, s nadhľadom a vtipne. V Lomnického texte neexistuje hluché miesto, každá veta má svoj význam a každá myšlienka svoju hĺbku a silu.

Škoda, že z fínskej kultúry do nášho mainstreamu prenikajú len fragmenty. Kaurismäkiho filmy Leningradskí kovboji, Mikael Niemi, aj keď to je vlastne Švéd, hoci zo švédsko-fínskeho pomedzia, a samozrejme režisér Timo Vuorensola, autor bizarne nádhernej sci-fi komédie Iron Sky – o nacistoch útočiacich na zem z odvrátenej strany Mesiaca a fínskeho Star Treku (Star Wreck – In the Pirkinning). Nádherné fínske veci, ale je to málo.

Osemnásteho mája bude v bratislavskom Divadle Aréna konferencia By Design. Medzi vystupujúcimi budú aj dvaja mladí muži z Barcelony: Bruno Selles a Enric Godes zo štúdia VASAVA.

Už niekoľko týždňov hypnotizujem konáriky na strome pred mojím moskovským balkónom. Boli pod prísnym drobnohľadom a len čo sa na nich zjavili prvé puky, zajasala som. To bolo pred pár dňami. Teraz už máme prvé listy. Vtáky sa rozštebotali a o chvíľu nastane ideálny stav. Nebude vidno Moskvu. Lebo pokiaľ nestojíte práve na Červenom námestí a nekocháte sa cukríkovými stavbami, Moskvu radšej nevidieť. A túto možnosť ponúkajú tisícky moskovských stromov.