O bulharskej kinematografii sa toho veľa nevie ani v našich takisto postkomunistických končinách. Neviem, či je za tým naša nevzdelanosť a nezáujem, alebo je za tým nevýraznosť bulharských filmov. Nech už je to tak či onak, výraznú komédiu Mission London sa oplatí vidieť. V Bulharsku to bol kasový trhák, kasovejší ako Avatar.

Prešiel som cez zrkadlo. V zime roku sedemdesiatdeväť išiel som sa stretnúť s Elliane, mali sme ísť spolu na obed. Počkali sme na jej kamarátku Irene, keď prišla, požiadala nás, či by sme sa s ňou mohli zastaviť u Jirku, má mu odniesť fotky. Na Hradčanskom námestí Irene zazvonila pri šedej bráne, podotýkam, že vtedy boli všetky brány šedé, všetko bolo šedé, akurát hliadkujúci policajti boli zelení. Z okna na prvom poschodí sa vyklonila hlava, pozdravila Irene a spustila v pletenom košíku na špagáte klúč.

Dejiny Rómov sú stále nepoznanou a fascinujúcou témou. Znepokojivé na nich nie je len to, čo všetko o Rómoch nevieme, ale aj to, čo ich história hovorí o nás a našich dejinách.

V zemi Kvádov, nad Granuou. Posledná veta prvej knihy jednej knihy. Tá kniha má kníh dvanásť. A „zem Kvádov“ je naša zem, naša krajina, práve tento milý zdrap kontinentu, kde sa usídlili naši predkovia dajaké to storočie po Kvádoch. A Granua? Aj tá je naša, len v našom názve zmenila ženský rod za mužský: Hron. Nad jeho pokojnými vodami kdesi „v zemi Kvádov“ občas sedával, najpravdepodobnejšie kedysi po roku 176 n. l., cisár-filozof Marcus Aurelius, možno pod planou hruškou, možno pod jelšou, zaiste v tieni, a hovoril k sebe.

Predminulý týždeň Bratislava zažila návrat Zuzany Michnovej. Speváčka legendárnych Marsyas sa predstavila dvakrát na koncerte alebo aj v novom dokumentárnom filme Jsem slavná tak akorát. A .týždeň bol pri tom.

Je to smiešne, akým spôsobom ľudia hľadajú za všetkým dôvody. Keď je teplo, je to isto pre globálne otepľovanie, a to sa isto deje kvôli nám, keď je zima, je to preto, že počasie sa zbláznilo, a za to si môžeme tiež, keď je dieťa autistické, je tak isto vinou očkovania, keď má niekto rakovinu pľúc, tak určite vinou cigariet, a pokiaľ nefajčí, tak minimálne vinou toho pasívneho. Ja netvrdím, že neexistuje globálne otepľovanie, ani že sme bez viny. A nie som ani kvalifikovaná na to, aby som s istotou tvrdila, že očkovanie spôsobuje autizmus.

Startup je začínajúca firma s perspektívnou myšlienkou. Slovensko nepatrí medzi krajiny, kde by ich bolo nadpriemerne veľa, komunity startupov však ožívajú aj u nás. Kde sa tvoria naše potenciálne Facebooky a kto za nimi stojí?

Čo dobré sa postavilo v uplynulých mesiacoch, aké architektonické diela získali významnejšie ocenenia za minulý rok. Poďme sa na to pozrieť bližšie.

Od Nového roka sa Česko a Slovensko vzdialili najviac od roku 1993. V slovenských médiách sa tomu veľa pozornosti nevenovalo (lepšie povedané takmer žiadna), hoci vplyv na bežný život môže byť časom celkom podstatný. V Českej republike vstúpila do života – po pätnástich rokoch prípravnová „ústava všedného dňa“ čiže občiansky zákonník. Nebude to zrejmé hneď a všade, ale časom áno. Slovenský podnikateľ zistí, že v Česku zrazu platia iné lehoty a že zmluvy sa berú vážnejšie ako doteraz.

Máme za sebou štyri návrhy štátneho rozpočtu, tri roky a dve vlády od času, keď sa v rámci konsolidácie verejných financií začala spomínať potreba vykonať audit verejnej správy. Dodnes ho niet. Prečo?