Minulý piatok to boli dva roky, čo bol Jorge Mario Bergoglio zvolený za pápeža Františka. Podarilo sa mu nanovo oživiť pápežský úrad, ani nie tak magistériom, ako vlastným príkladom. Jeho dosah na ľudí, ktorí prepadli cez trhliny postmoderného života, sa dotkol tých, ktorým sa darí, aj skeptikov a zranených. Podarilo sa mu predstaviť sviežu tvár katolicizmu a otvoriť nové možnosti pre misiu cirkvi. František je po celom svete v médiách, a keď sa hovorí o pápežovi, hovorí sa aj o cirkvi a evanjeliu.

V Banskej Štiavnici začal filmový festival 4 Živly. Tento rok sú témou hranice. Hranice medzi nami aj hranice v nás. Rozhovor s Danielou Chlapíkovou.

Robiť na Slovensku investigatívu nie je med lízať. A to ani nemusíte písať o klasickej mafii – stačí o sudcoch, policajtoch a prokurátoroch. Je len otázkou času, kedy vás zasypú žalobami, aby vám definitívne zavreli ústa. V týchto sporoch totiž nejde o pravdu.

Jajže Bože strach veliký, padli Turci na Poniky... Muselo to byť hrozné a našťastie je to už dávno za nami. Deň po návrate z Istanbulu je mi trochu ľúto, že Turci len padli a že tu dlhšie nezostali. Možno by sme sa od nich niečo naučili...

Hoci ju vnímame ako nášho moderného nepriateľa, bola tu medzi nami odjakživa. Poznali ju starí Egypťania, opísali ju Gréci. A dali jej meno. Rakovina.

Svoboda je v tom úplně nejstarším smyslu slova chápána jako opak otroctví. Podle Aristotela existuje protiklad mezi vyšším a nižším všude v přírodě. Někteří lidé jsou svou přirozeností svobodní, jiní jsou podle své přirozenosti otroky. Je proto normální, že vládne ten, kdo je svým stupněm dokonalosti vyšší. Otroctví je ospravedlněno na základě toho, co je zavedenou zvyklostí ve válce. Poražený má vždy možnost zvolit smrt.

Vraciam sa z návštevy u svojej sestry z Prahy, kde sú detské ihriská strážené vrátnikmi a udržiavané záchody s prebaľovacími pultmi. Staré ihriská nezmizli, sú zrekonštruované a pribudli k nim nové. Čumím na ohromnú šmýkačku napasovanú do petřínskeho svahu ako kovový vodopád. Pýtam sa sestrinho muža, ako je možné, že ihriská nezmizli ako u nás. Vraví: „Nedali si ich zobrať.“ Hovorím: „Kto?“ Pokrči plecami: „ Aktivistky, matky, právničky, disidentky.“ A to je ten rozdiel medzi nimi a nami. Angažovanosť verejná, ľudská.

Len v 45 rokoch zomrel na ťažkú ​​chorobu politik, ktorý bol svojho času najmladším premiérom v Európe. Deň po smrti bol Stanislav Gross na titulných stranách – a potom nastalo v médiách ticho. Lenže nie pietne, ale rozpačité.

Nie je zomieranie ako zomieranie. Iba jedno totiž hovorí o nádeji, ktorá nezahanbuje. Ak dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté. V prípade pápeža Františka to platí dupľovane. Jeho obľúbenosť v médiách je super! Má tak príležitosť povedať svetu o kresťanských hodnotách. Teraz k faktom: Keď nechcel odsúdiť homosexuálov, ale vyzýval na úctu k nim, treba podotknúť, že takto to vidí aj drvivá väčšina slovenských kňazov ešte od čias Wojtylu, lebo aj vnútri cirkvi ich máme relatívne dosť. Stalo sa niečo bombastické, keď pápež pokrstil dieťa slobodnej matke? Vôbec nič!