Najhorší zažitok týchto volieb mám za sebou, a žiadny opačný už neočakávam. A predsa idem voliť, pričom si vyberiem stranu, s ktorou nemám až tak veľa spoločného. Čo ma k tomu vedie?

Do Grécka smeruje druhý záchranný balík. Len samotné Nemecko prispeje vyše 36 miliardami eur. Na aténskych uliciach napriek tomu vidno vlajku EÚ s hviezdičkami usporiadanými do podoby hákového kríža a na demonštráciách sa pália nemecké zástavy. Nevďačnosť? Skôr reakcia na ďalší danajský dar.

Je to zvláštny pocit, ktorý teraz my Česi prežívame. Senát, druhá komora nášho parlamentu, s definitívnou platnosťou odhlasoval, že si nástupcu Václava Klausa budeme voliť priamo. A napriek tomu, že to bude v takmer rovnakom čase, v akom si Spojené štáty budú vyberať medzi Barackom Obamom a nejakým republikánskym kandidátom, je tu u nás v Česku celá voľba ponorená v hmle.

Žiadna iná stratená skladba nevyvoláva také emócie, ako ôsma symfónia Jeana Sibelia, ktorú autor niekedy v raných 40. rokoch hodil vo svojom dome v Ainole do ohňa. Žiadny rozpísaný Shakespeare, žiadna stratená časť Goetheho Fausta, ani Danteho spev nespôsobil v Anglicku, Nemecku či Taliansku také emócie, aké sa odohrali v Helsinkách, keď zostavovateľ kompletného vydania Sibeliovej tvorby Timo Virtanen v novembri minulého roka ohlásil, že sa našli útržky stratenej Sibeliovej symfónie.

Už léta čtu na internetu, výběrově samozřejmě, diskusní fóra pod texty, která považuji za důležitá. Jako bych si chtěl opakovaně připomínat, kde žiji, kdo všechno je, nebo může být, můj soused, kolega, spoluobčan. Ti diskutéři jsou, v drtivé většině, narváni záští a závistí.

V akom znamení sa po 2. januári začal pre Maďarov nový rok? Na Andrássyho ceste bola tridsať-štyridsaťtisícová demonštrácia proti politike vlády. Občianske organizácie zorganizovali protest v zimný deň, ktorý inak nebol zvlášť chladný.

Vstala o šiestej ráno a opatrne si rozčesala vlasy. Použila zlomenú zubnú kefku s tými najtvrdšími štetinami. Vlasy jej siahali takmer po pás, ale teraz, keď si ich česala, to bolo poslednýkrát, na rozlúčku. Svoju zvlnenú hrivu totiž ešte pred Vianocami vymenila za peniaze.

Termín „Arabská jar“ je už teraz dosť kontroverzný. Predznamenávajú revolúcie v arabskom svete slávne letné dni, alebo sú návratom k pochmúrnej zime? Jedno je isté: náboženstvo a viera má významný vplyv pri určovaní výsledku tohto vývoja.

Zobudila som sa, tak ako každé ráno, na ukrutný škrekot goanských vrán. Začínajú okolo ôsmej, pričom vrchol dosahujú okolo deviatej. Ľudia z chatiek na pláži vyliezajú o čosi skôr – v chatkách sa od pol deviatej nedá dýchať. Vrany a vzduch, dve veci, ktoré udržujú naše dni v zdravom a pravidelnom rytme. Ranné vstávanie rovná sa večerné zaspávanie. Rutina. Vyšla som na vykachličkovanú verandu pozdraviť naše kravy, ktoré sa večne ponevierajú na priedomí, ale namiesto nich mi zrak padol na zem.

Michael Kocáb. Tajomný hrabě. Keď v osemdesiatom druhom vyšiel prvý album Pražského výběru Straka v hrsti, bola to udalosť, ktorá zatriasla krajinou, platňu pár dní po vydaní stiahli a cenzori zakázali. Predávala sa neskôr na čiernom trhu za priemerný mesačný plat, môj brat Marián zohnal nahrávku na Emgetonke, asi x-tú kópiu, šušťala tak zvláštne, až som si myslel, že je to umelecký zámysel a neskôr objavený čistý zvuk ma prekvapil.