To miesto sa nedalo vybrať lepšie. Každý, kto bol niekedy na moskovskom letisku Domodedovo, pozná tamojšiu príletovú halu, preplnenú dňom i nocou ľuďmi. Domodedovo je kolos.

Ešte dnes, keď si na tú noc spomeniem, nie je mi veľmi dobre. Boli to okrúhle oslavy oslobodenia koncentračných táborov v Osvienčime a Brezinke. Prišiel som vtedy z Prahy autom, bolo to taká hnusná januárová zima, aká len zima v januári vie byť hnusná.

Pred desiatimi rokmi, 5. januára v predvečer sviatku Troch kráľov, zomrel, či presnejšie povedané odišiel k Bohu Mejla Hlavsa. Minulý týždeň sme si naňho spomínali často, púšťali sme si Plastikov, Garáž aj Půlnoc, Magické noci, Tygra aj Muchomůrky.

„Je sobota večer a v sobotu večer, když není žádný večírek, kam by se dalo jít, ani koncert, a všichni už viděli všechny filmy, většina lidí zůstává doma, zve přátele a telefonuje.” Tento nudný a nezmyselný večer sa ničím nelíši od ostatných nudných a nezmyslených večerov.

Ohlasy na tureckú telenovelu Tisíc a jedna noc sú u našich západných susedov oveľa chladnejšie než u nás. Nasadenie tohto titulu už od začiatku sprevádza veľmi negatívna publicita. Tlačová konferencia k jarným programovým plánom Novy bola plná komických výstupov. Jej manažéri sa celú polhodinu hádali s novinármi o tom, či je Tisíc a jedna noc telenovela alebo „romantický seriál“. Riaditeľ Novy Jan Andruško doslova „prosil“ novinárov, aby tento seriál vopred nezhadzovali. Z Bratislavy si dokonca zavolal Gorazda Sľaka, šéfa programu Markízy, ktorý na tlačovke predviedol niekoľkominútový monológ o tom, aký je tento seriál vynikajúci a úspešný. Českí novinári nevychádzali z úžasu. Zbytočné prekáračky zatienili všetko ostatné. Na druhý deň boli české noviny plné invektív na adresu tejto telenovely, kým iné udalosti zostali viac-menej nepovšimnuté.

Súdiac podľa množstva a pestrosti kultúrnych podujatí, Košice sa naozaj chystajú do úlohy mesta kultúry, Európa-Neeurópa. Okrem kapelky s nešťastným názvom, bielych nocí a experimentálnych akcií funguje višegrádsky festival, stabilné ustanovizne ako divadlá, filharmónia a kluby, prebehli Konvergencie, chystá sa veľmi slušne obsadený džezový festival i festival súčasnej vážnej hudby, no hotový New York. A určite som všeličo vynechal.

Pôvodne som chcel písať o New Yorku, ale jednak tam nie som, a „dvak” som si prečítal, čo napísal v onlajnovom .týždni kolega Daniška. Dozvedel som sa, že žijem v najnebezpečnejšom meste na svete. Najprv som sa zľakol, že sa v NYC niečo za tých desať dní môjho povaľovania na pláži stalo, a potom som zistil, že je to preto, lebo podľa štatistiky máme najvyššie percento potratov.

Je pár miest v strednej Európe, ktoré tak trochu zanedbávam. Jedným z nich je Sliezsko. Na to, že v ňom žije viac ľudí ako na takom Slovensku, som tam vlastne bol len párkrát. Je to zvláštny svet, nepodobný zvyšku Poľska, nepodobný ničomu na Slovensku, v Maďarsku alebo v Rakúsku. Ešte tak Ostravsku, ale to je vlastne len česká časť rovnakého kraja.

Existuje jeden revolučný prúd akčného umenia zvaný gerila gardening. V preklade partizánske záhradkárčenie. Aktivisti vám vo vašej záhrade alebo na verejnom priestranstve cez noc na protest proti čomukoľvek dačo vysadia. Ja by som sadil cesnak.

Ahoj Emil, sedím pred televízorom v očakávaní pohody, pohoda znamená, že nemusíš o ničom rozmýšľať, len sa nezúčastnene dívať na obrazovku, a to ti televízia poskytuje v dostatočnej miere. Ale občas ťa niečo vytrhne z letargie.