Je to najväčšie ruské letisko, ktorým len vlani prešlo vyše 22 miliónov cestujúcich. Využíva ho 77 leteckých spoločností, ktoré mieria do 241 destinácií v Rusku i zahraničí. K tomu mnohé charterové lety turistických spoločností. Medzi pasažiermi, prechádzajúcimi príletovou halou, sa mieša gastarbeiterská Stredná Ázia (teda tá, ktorá si môže dovoliť letenku a nejde do Moskvy vlakom) s nekonečnými radmi ruských turistov z Egypta alebo Thajska a západnými manažérmi, prilietajúcimi z Európy. Keď som pred troma dňami stále o jednej hodine v noci pri dverách príletovej haly Domodedova čakal na manželku s deťmi, ktorí mali priletieť oneskorenou linkou z Krymu, a pozoroval som aj v túto neskorú hodinu davy čakajúcich, neveril som vlastným očiam. Pokoj nebol pri príletoch na Domodedovo v zásade nikdy. Terorista, ktorý hľadal čo najúčinnejší cieľ, išiel naisto.
.nešlo to lepšie
Dalo sa tomu zabrániť? Prvá mohutná vlna kritiky sa po pondelňajšom atentáte zniesla na manažment letiska. „Jasne sa ukazuje, že na letisku sa porušovali zákony a bezpečnostné opatrenia. Všetkých, ktorí za to nesú zodpovednosť vrátane vedenia letiska budeme brať na zodpovednosť,“ vyhlásil prezident Medvedev a vyšetrovacia komisia generálnej prokuratúry ihneď rozbehla vyšetrovanie manažmentu letiska. Ten sa však bráni. „Zodpovedáme za bezpečnosť leteckej premávky a za ňou si stopercentne stojíme. Pevne veríme, že vina neuľpie na nás,“ vyhlásila hovorkyňa Domodedova Jelena Galanovová. Bezpečnostné postupy na tomto letisku patrili k najprísnejším v celom Rusku. Keď jeho nedokonalými kontrolami prešli v roku 2004 dve samovražedné teroristky, ktoré potom vo vzduchu rozmetali dve lietadlá mieriace na juh Ruska a zabili 90 ľudí, nasledovali razantné zmeny. Letisko nakúpilo moderné vybavenie, sprísnilo kontroly na najvyššiu mieru a ako prvé v Rusku zaviedlo počas prehliadok pasažierov celoplošné skenery. Pri vstupe do letiskovej haly fungovali tak ako inde v Rusku bezpečnostné rámy. Regulovať a preverovať pohyb v príletovej hale, ktorou denne prejdú tisíce cestujúcich a ich príbuzných, ktorí ich prídu vyzdvihnúť, je však prakticky nemožné.
„Kontrola všetkých ľudí by viedla ku kolapsu letiska,“ dodáva Galanovová a pripomína, že príletové haly sú voľne prístupné aj na najmodernejších európskych letiskách. Manažment Domodedova nepochybne nesie časť viny a pod tlakom tragédie zlepší niektoré vstupné kontroly pri vstupe, tým sa však jeho zodpovednosť končí. Za vstup do haly a bezpečnosť okolo nej ručí poriadková polícia. Aj tam už padali hlavy a o miesto prišli štyria vysokopostavení velitelia. Všetci však tušia, že je to len vrchol omnoho väčšieho ľadovca.
.korupcia
Ten ľadovec sa volá korupcia. Každý, kto kdekoľvek v Rusku prechádzal bezpečnostnými kontrolami, vie, že ich najväčšou slabinou je ľudský faktor. Pri každej takej nepríjemnej a pomalej procedúre vám zíde na um: „A bude to fungovať, keď to bude naozaj potrebné?“ Odpoveď znie: „Pravdepodobne nie.“ Príbeh po zuby ozbrojených islamistických teroristov z roku 2002, ktorí si s dodávkou plnou výbušnín bezproblémovo podplatili prejazd do moskovského divadla na Dubrovke, len pár kilometrov od Kremľa, je iba jeden z mnohých. Všetci v Rusku vedia, že ak majú teroristi peniaze a skutočnú vôľu, dostanú sa v krajine prakticky všade. A nepomôžu ani tie najlepšie kontroly či dodatočné opatrenia. Korupcia je najväčším ruským problémom súčasnosti, je zažratá vo všetkých sférach verejného života. „Nie je to choroba, je to jej príznak – signál, že niečo zásadné nefunguje,“ hovorí Georgij Satarov, riaditeľ moskovskej nadácie Indem, ktorá sa na sledovanie korupcie zameriava. Podľa jeho približných odhadov prešlo len v roku 2005 ruskými korupčnými kanálmi viac ako vtedajším štátnym rozpočtom. Satarovove odhady označujú niektorí kritici za prehnané, ale i ďalšie štatistiky sú alarmujúce. V rebríčku Transparency International sa Rusko vlani prepadlo zo 146. na 154. miesto a potáca sa na úrovni Tadžikistanu, afrických krajín či Papuy Novej Guiney. Krajina patrí v skupine priemyselne vyspelých krajín G20 k najskorumpovanejším a každý rok sa posúva nižšie. Podľa prieskumov moskovského sociologického centra Levada považuje korupciu za kľúčový problém až 80 percent Rusov a cíti, že sa prostredie okolo nich za posledných 10 rokov skôr zhoršuje. Prezident Medvedev vlani vyhlásil ostrú protikorupčnú kampaň, podľa názoru väčšiny ide však zatiaľ skôr o kozmetické zmeny. „Korupcia je všade – v školách, v nemocniciach, v službách, na letisku, na polícii. Tí ľudia sa cítia bezpeční, pretože vedia, že takto funguje systém, že sú zhora krytí,“ hovorí Jelena Panfilovová, riaditeľka moskovskej pobočky Transparency International. Dodáva: „Poučiek, príručiek a pokynov máme dostatok. Len to celé v realite nefunguje.“
.my nič
S korupciou a neprehľadným systémom kontrol úzko súvisí aj zodpovednosť tajných služieb, najmä ruskej kontrarozviedky FSB. Tá je primárne zodpovedná za prevenciu teroristických útokov, infiltrovanie sietí radikálov a dusenie ich smrtiacich plánov ešte v zárodku. Keďže prešli za vlády Vladimíra Putina reformou, začali byť lepšie financované a vybavené, ich schopnosť zachytávať a odvracať teroristické útoky opakovane zlyháva. Blízkosť k sivej eminencii ruskej politiky, súčasnému premiérovi Putinovi, ktorý o tajné služby oprel väčšinu svojej moci, z nich však akúkoľvek podstatnejšiu zodpovednosť sníma. Podľa ruského analytika tajných služieb Andreja Soldatova je však príznačné, že na prvé mimoriadne zasadanie k prezidentovi krátko po tragédii boli pozvaní šéf ruských vyšetrovateľov, generálny prokurátor a minister dopravy. Minister vnútra Nurgalijev a šéf kontrarozviedky FSB Bortnikov, ku ktorým mali politici, novinári i verejnosť najviac otázok, chýbali. Silové zložky, najmä tajné služby, sú v posledných rokoch v Rusku hnané na zodpovednosť minimálne. „Samy sa nazývajú nová šľachta. Ich vplyv je obrovský, zodpovednosť takmer žiadna,“ hovorí Soldatov. Podľa neho ponímajú tajné služby teroristické útoky vždy ako „prírodné katastrofy, kde niet vinníkov, ale vykoná sa následná veľká akcia, ktorá zmaže akékoľvek nepríjemné otázky.“
Podľa Soldatova netreba hádzať všetku vinu na tajné služby. Sám fakt, že sa v zásade nikomu – vrátane parlamentu a možno i prezidenta – nezodpovedajú, je však podľa neho dostatočne alarmujúci. Pohľad dovnútra FSB podľa Soldatova ukazuje prekvapivo nízku expertízu a schopnosť infiltrovať islamistických radikálov, mocenské boje súperiacich skupín a známe problémy, aké sprevádzajú celú ruskú spoločnosť – najmä starú známu korupciu. „Všetci vieme, v čom je problém. Teroristov nevedia (nechcú) chytať pre to isté, prečo nechytajú zlodejov. FSB a ministerstvo vnútra prosto majú svojich starostí dosť – treba sa starať o vlastné zabezpečenie, obohatenie, o kontrolu finančných tokov v kriminálnom podsvetí a posilnenie vlastného krytia na najvyšších politických miestach. Keď u veliteľa oddelenia boja s korupciou zabavia pri prehliadke bytu desiatky miliónov dolárov a nikoho už to ani neudivuje, o čom sa má ešte zmysel baviť?“ pýta sa známy moskovský komentátor Leonid Radzichovskij. Moskovský ekonomický denník Vedomosti je vo svojom editoriali z tohto týždňa podobne presný: „Absencia teroristických činov zostáva hlavným kritériom úrovne a výkonu tajných služieb. Riaditeľ FSB nám môže donekonečna citovať ďalšie a ďalšie prípady úspešne odvrátených teroristických útokov. Kým budú podobné incidenty prebiehať v Moskve s takou pravidelnosťou, ako dosiaľ, bude to znamenať, že kontrarozviedka nerobí svoju prácu dobre.“
.dokonalá búrka
FSB na žiadnu z oficiálnych výčitiek ani na otázky nereaguje. Jej radoví členovia sa však mimo záznamu bránia: terorizmus je zložitý problém, nedarí sa mu stopercentne predchádzať nikde na svete a tajné služby nemôžu vyriešiť všetky neduhy ruskej spoločnosti. To z FSB nesníma veľkú mieru zodpovednosti, no mieri to k poslednej dôležitej veci: výbušná pôda Severného Kaukazu je pre teroristov ideálnym podhubím, ktoré im Kremeľ svojou neobratnou politikou ponúka ako na podnose. Investigatívna novinárka Julija Latyninová hovorí o severnom Kaukaze ako o „supermarkete“, kde sa ľahko obslúži akýkoľvek radikál, plánujúci teroristický čin v Rusku. Región má všetky rysy tzv. perfect storm (dokonalej búrky), aká teraz otriasa Tuniskom, Egyptom a ďalšími krajinami moslimskej severnej Afriky: zaostalosť, veľký podiel mladých nevzdelaných ľudí, ktorí nevidia perspektívu, otrasné sociálne podmienky a za dverami siete radikálnych islamistov, našepkávajúcich, že jediným riešením je „cesta Alahova“. Islamské podhubie Severného Kaukazu nikdy nebolo radikálne, priaznivci tvrdého saláfistického smeru však naberajú silu všade, kde bujnie nezamestnanosť a kde niet výhľadu do budúcnosti. Mnoho mojich stretnutí s mladými Čečencami, Dagestancami, Ingušmi a ďalšími príslušníkmi severokaukazských národov malo takmer totožný scenár: nezamestnanosť, frustrácia, koketovanie s radikálmi sa končilo ich rezignáciou a prechodom „na druhú stranu“.
Na povrchu to vyzerá, že Moskva silový boj s radikálmi vyhráva. Štýl, akým mladý čečenský prezident Ramzan Kadyrov brutálne potlačil akékoľvek prejavy islamistického odporu v Čečensku a okolitých regiónoch a nastolil relatívnu stabilitu, vyzerá sľubne. Lenže akcia budí reakciu a brutálne silové akcie Kadyrova a jemu podobných, ktoré hádžu do jedného vreca radikálov s ich opatrnými sympatizantmi a neponúkajú pozitívnu alternatívu, budí zástupy ďalších. „Rad samovrahov zo Severného Kaukazu, ktorí sú pripravení prísť kamkoľvek na určené miesto a odpáliť sa, je, bohužiaľ, stále dlhý,“ povzdychol si pred novinármi ruský poslanec Gennadij Gudkov.
Autor pracuje v Českej televízii. V rokoch 2000 – 2001 pracoval na Severnom Kaukaze ako humanitárny pracovník a od roku 2006 je spravodajcom ČVT v Moskve.
.nešlo to lepšie
Dalo sa tomu zabrániť? Prvá mohutná vlna kritiky sa po pondelňajšom atentáte zniesla na manažment letiska. „Jasne sa ukazuje, že na letisku sa porušovali zákony a bezpečnostné opatrenia. Všetkých, ktorí za to nesú zodpovednosť vrátane vedenia letiska budeme brať na zodpovednosť,“ vyhlásil prezident Medvedev a vyšetrovacia komisia generálnej prokuratúry ihneď rozbehla vyšetrovanie manažmentu letiska. Ten sa však bráni. „Zodpovedáme za bezpečnosť leteckej premávky a za ňou si stopercentne stojíme. Pevne veríme, že vina neuľpie na nás,“ vyhlásila hovorkyňa Domodedova Jelena Galanovová. Bezpečnostné postupy na tomto letisku patrili k najprísnejším v celom Rusku. Keď jeho nedokonalými kontrolami prešli v roku 2004 dve samovražedné teroristky, ktoré potom vo vzduchu rozmetali dve lietadlá mieriace na juh Ruska a zabili 90 ľudí, nasledovali razantné zmeny. Letisko nakúpilo moderné vybavenie, sprísnilo kontroly na najvyššiu mieru a ako prvé v Rusku zaviedlo počas prehliadok pasažierov celoplošné skenery. Pri vstupe do letiskovej haly fungovali tak ako inde v Rusku bezpečnostné rámy. Regulovať a preverovať pohyb v príletovej hale, ktorou denne prejdú tisíce cestujúcich a ich príbuzných, ktorí ich prídu vyzdvihnúť, je však prakticky nemožné.
„Kontrola všetkých ľudí by viedla ku kolapsu letiska,“ dodáva Galanovová a pripomína, že príletové haly sú voľne prístupné aj na najmodernejších európskych letiskách. Manažment Domodedova nepochybne nesie časť viny a pod tlakom tragédie zlepší niektoré vstupné kontroly pri vstupe, tým sa však jeho zodpovednosť končí. Za vstup do haly a bezpečnosť okolo nej ručí poriadková polícia. Aj tam už padali hlavy a o miesto prišli štyria vysokopostavení velitelia. Všetci však tušia, že je to len vrchol omnoho väčšieho ľadovca.
.korupcia
Ten ľadovec sa volá korupcia. Každý, kto kdekoľvek v Rusku prechádzal bezpečnostnými kontrolami, vie, že ich najväčšou slabinou je ľudský faktor. Pri každej takej nepríjemnej a pomalej procedúre vám zíde na um: „A bude to fungovať, keď to bude naozaj potrebné?“ Odpoveď znie: „Pravdepodobne nie.“ Príbeh po zuby ozbrojených islamistických teroristov z roku 2002, ktorí si s dodávkou plnou výbušnín bezproblémovo podplatili prejazd do moskovského divadla na Dubrovke, len pár kilometrov od Kremľa, je iba jeden z mnohých. Všetci v Rusku vedia, že ak majú teroristi peniaze a skutočnú vôľu, dostanú sa v krajine prakticky všade. A nepomôžu ani tie najlepšie kontroly či dodatočné opatrenia. Korupcia je najväčším ruským problémom súčasnosti, je zažratá vo všetkých sférach verejného života. „Nie je to choroba, je to jej príznak – signál, že niečo zásadné nefunguje,“ hovorí Georgij Satarov, riaditeľ moskovskej nadácie Indem, ktorá sa na sledovanie korupcie zameriava. Podľa jeho približných odhadov prešlo len v roku 2005 ruskými korupčnými kanálmi viac ako vtedajším štátnym rozpočtom. Satarovove odhady označujú niektorí kritici za prehnané, ale i ďalšie štatistiky sú alarmujúce. V rebríčku Transparency International sa Rusko vlani prepadlo zo 146. na 154. miesto a potáca sa na úrovni Tadžikistanu, afrických krajín či Papuy Novej Guiney. Krajina patrí v skupine priemyselne vyspelých krajín G20 k najskorumpovanejším a každý rok sa posúva nižšie. Podľa prieskumov moskovského sociologického centra Levada považuje korupciu za kľúčový problém až 80 percent Rusov a cíti, že sa prostredie okolo nich za posledných 10 rokov skôr zhoršuje. Prezident Medvedev vlani vyhlásil ostrú protikorupčnú kampaň, podľa názoru väčšiny ide však zatiaľ skôr o kozmetické zmeny. „Korupcia je všade – v školách, v nemocniciach, v službách, na letisku, na polícii. Tí ľudia sa cítia bezpeční, pretože vedia, že takto funguje systém, že sú zhora krytí,“ hovorí Jelena Panfilovová, riaditeľka moskovskej pobočky Transparency International. Dodáva: „Poučiek, príručiek a pokynov máme dostatok. Len to celé v realite nefunguje.“
.my nič
S korupciou a neprehľadným systémom kontrol úzko súvisí aj zodpovednosť tajných služieb, najmä ruskej kontrarozviedky FSB. Tá je primárne zodpovedná za prevenciu teroristických útokov, infiltrovanie sietí radikálov a dusenie ich smrtiacich plánov ešte v zárodku. Keďže prešli za vlády Vladimíra Putina reformou, začali byť lepšie financované a vybavené, ich schopnosť zachytávať a odvracať teroristické útoky opakovane zlyháva. Blízkosť k sivej eminencii ruskej politiky, súčasnému premiérovi Putinovi, ktorý o tajné služby oprel väčšinu svojej moci, z nich však akúkoľvek podstatnejšiu zodpovednosť sníma. Podľa ruského analytika tajných služieb Andreja Soldatova je však príznačné, že na prvé mimoriadne zasadanie k prezidentovi krátko po tragédii boli pozvaní šéf ruských vyšetrovateľov, generálny prokurátor a minister dopravy. Minister vnútra Nurgalijev a šéf kontrarozviedky FSB Bortnikov, ku ktorým mali politici, novinári i verejnosť najviac otázok, chýbali. Silové zložky, najmä tajné služby, sú v posledných rokoch v Rusku hnané na zodpovednosť minimálne. „Samy sa nazývajú nová šľachta. Ich vplyv je obrovský, zodpovednosť takmer žiadna,“ hovorí Soldatov. Podľa neho ponímajú tajné služby teroristické útoky vždy ako „prírodné katastrofy, kde niet vinníkov, ale vykoná sa následná veľká akcia, ktorá zmaže akékoľvek nepríjemné otázky.“
Podľa Soldatova netreba hádzať všetku vinu na tajné služby. Sám fakt, že sa v zásade nikomu – vrátane parlamentu a možno i prezidenta – nezodpovedajú, je však podľa neho dostatočne alarmujúci. Pohľad dovnútra FSB podľa Soldatova ukazuje prekvapivo nízku expertízu a schopnosť infiltrovať islamistických radikálov, mocenské boje súperiacich skupín a známe problémy, aké sprevádzajú celú ruskú spoločnosť – najmä starú známu korupciu. „Všetci vieme, v čom je problém. Teroristov nevedia (nechcú) chytať pre to isté, prečo nechytajú zlodejov. FSB a ministerstvo vnútra prosto majú svojich starostí dosť – treba sa starať o vlastné zabezpečenie, obohatenie, o kontrolu finančných tokov v kriminálnom podsvetí a posilnenie vlastného krytia na najvyšších politických miestach. Keď u veliteľa oddelenia boja s korupciou zabavia pri prehliadke bytu desiatky miliónov dolárov a nikoho už to ani neudivuje, o čom sa má ešte zmysel baviť?“ pýta sa známy moskovský komentátor Leonid Radzichovskij. Moskovský ekonomický denník Vedomosti je vo svojom editoriali z tohto týždňa podobne presný: „Absencia teroristických činov zostáva hlavným kritériom úrovne a výkonu tajných služieb. Riaditeľ FSB nám môže donekonečna citovať ďalšie a ďalšie prípady úspešne odvrátených teroristických útokov. Kým budú podobné incidenty prebiehať v Moskve s takou pravidelnosťou, ako dosiaľ, bude to znamenať, že kontrarozviedka nerobí svoju prácu dobre.“
.dokonalá búrka
FSB na žiadnu z oficiálnych výčitiek ani na otázky nereaguje. Jej radoví členovia sa však mimo záznamu bránia: terorizmus je zložitý problém, nedarí sa mu stopercentne predchádzať nikde na svete a tajné služby nemôžu vyriešiť všetky neduhy ruskej spoločnosti. To z FSB nesníma veľkú mieru zodpovednosti, no mieri to k poslednej dôležitej veci: výbušná pôda Severného Kaukazu je pre teroristov ideálnym podhubím, ktoré im Kremeľ svojou neobratnou politikou ponúka ako na podnose. Investigatívna novinárka Julija Latyninová hovorí o severnom Kaukaze ako o „supermarkete“, kde sa ľahko obslúži akýkoľvek radikál, plánujúci teroristický čin v Rusku. Región má všetky rysy tzv. perfect storm (dokonalej búrky), aká teraz otriasa Tuniskom, Egyptom a ďalšími krajinami moslimskej severnej Afriky: zaostalosť, veľký podiel mladých nevzdelaných ľudí, ktorí nevidia perspektívu, otrasné sociálne podmienky a za dverami siete radikálnych islamistov, našepkávajúcich, že jediným riešením je „cesta Alahova“. Islamské podhubie Severného Kaukazu nikdy nebolo radikálne, priaznivci tvrdého saláfistického smeru však naberajú silu všade, kde bujnie nezamestnanosť a kde niet výhľadu do budúcnosti. Mnoho mojich stretnutí s mladými Čečencami, Dagestancami, Ingušmi a ďalšími príslušníkmi severokaukazských národov malo takmer totožný scenár: nezamestnanosť, frustrácia, koketovanie s radikálmi sa končilo ich rezignáciou a prechodom „na druhú stranu“.
Na povrchu to vyzerá, že Moskva silový boj s radikálmi vyhráva. Štýl, akým mladý čečenský prezident Ramzan Kadyrov brutálne potlačil akékoľvek prejavy islamistického odporu v Čečensku a okolitých regiónoch a nastolil relatívnu stabilitu, vyzerá sľubne. Lenže akcia budí reakciu a brutálne silové akcie Kadyrova a jemu podobných, ktoré hádžu do jedného vreca radikálov s ich opatrnými sympatizantmi a neponúkajú pozitívnu alternatívu, budí zástupy ďalších. „Rad samovrahov zo Severného Kaukazu, ktorí sú pripravení prísť kamkoľvek na určené miesto a odpáliť sa, je, bohužiaľ, stále dlhý,“ povzdychol si pred novinármi ruský poslanec Gennadij Gudkov.
Autor pracuje v Českej televízii. V rokoch 2000 – 2001 pracoval na Severnom Kaukaze ako humanitárny pracovník a od roku 2006 je spravodajcom ČVT v Moskve.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.