Vždy som rozmýšľala, aké by to bolo byť vo väzení. Že či by som sa od nešťastia zbláznila alebo zomrela, alebo či by som to znášala s humorom. Či by som stratila iskru do života, alebo, naopak, vymýšľala nemožné aktivity v rámci svojich možností. Táto predstava bola v mojej hlave vždy. Kedysi som mala teóriu, že veď nič to, ak ma niekedy zavrú (aj keď si naozaj neviem predstaviť, za čo a prečo), tak si prosto sadnem na zadok a budem meditovať. Keď to vedia buddhistickí mnísi, musím sa to predsa naučiť aj ja. Sadnúť si, zavrieť oči a opustiť telo. A ostatné máš na háku.

V minulosti sa v slovenskom futbale objavilo viacero podozrení, spojených s korupciou a nelegálnym opvlyvňovaním zápasov v prvej a druhej slovenskej lige. Slovenská polícia pred nimi doteraz zavierala oči. Až jej nakoniec pomohli českí kolegovia.

V Prahe sa mi z letného potu vyhodil smutný problém: odnechcelo sa mi tu hľadať čokoľvek nové. Matka miest sa v mojich očiach totiž vyprázdnila na tématický zábavný park. V Pragolande už aj za Zlatú uličku pýtajú vstupné. Spomienky sú, našťastie, zadarmo. Okrem koncertu Depeche Mode mi ich vyvolávali zubaté matriošky z plagátov propagujúcich Museum of Communism.

Peter Sagan je pre cyklistický tím Cannondale doslova božím darom, bez majstra Slovenska by to v súčasnosti bolo len priemerné družstvo. Dokazuje to celá sezóna i práve skončená Tour de France. Manažéri talianskeho zoskupenia si už teraz spokojne mädlia rukami, že sa pred štyrmi rokmi rozhodli angažovať pre mnohých vtedy neznámeho Slováka. Dnes je hviezdou športu na dvoch galuskách, cyklistický svet mu leží pri nohách a súperi ho strážia ako oko v hlave. Nemec Erik Zabel sa už teraz obáva o svoj rekord v počte víťazstiev v bodovacej súťaži na Tour de France. Na prelome storočí si zelený dres po skončení „starej dámy“ obliekol Zabel šesťkrát. Dvadsaťtriročný Sagan ho dnes začína ohrozovať a ešte určite nepovedal posledné slovo.

Na pozadí diania, ktoré sledujeme v Česku, zo škandálu slovenských vojenských služieb bolia oči, uši i hlava.

Moja láska k trhom nemá vôbec nič spoločné s nákupnou horúčkou, jasné?! Celkom nič. Myslím, že korene tejto lásky, z ktorej človeku ide až také mravčenie po celom tele, sú ešte niekde v mojom detstve v Trnave, a v trnavskom jarmoku, ktorý každý september rozvíril vody tohto, vtedy tichého miesta. Stovky stánkov, kolotočov, a samozrejme, môj obľúbený nedeľný blšák, kde na zemi na handrách človek našiel naozajstné skvosty...

Kráčam ranným Starým Arbatom a mám šťastnú melanchóliu. To je taká tá, keď cítite neuveriteľný pokoj, ale zároveň máte vypeckované vnímanie a všetky vnemy absorbujete veľmi intenzívne a pozorovateľské schopnosti sú na maxime.

Rebríček uchádzačov o prezidentský palác – ohlásených či predpokladaných - podľa agentúry Polis akoby z oka vypadol štruktúre straníckych preferencií. Na čele Robert Fico, za ním dlho, dlho nič, potom púšť a step, ešte raz nič a za siedmymi horizontmi planktón neľavicových „prenasledovateľov“.

V utorok mi môj kamarát a producent Bill zavolal kvôli stretnutiu s jedným investičným bankárom. Bill má nos na zdroje financií a kontakty. V New Yorku mnohí úspešní ľudia podporujú umelcov sponzoringom, zberateľstvom a niekedy produkujú aj artové filmy. Je to pre nich vec prestíže. Pán investičný bankár už mal moje CV-čko na stole a povedal Billovi, že sa na stretnutie na pracovnom obede teší. Podporu sa mi takto v minulosti podarilo získať viackrát. A tak som si otvorila Google, nech sa pripravím.

Milí priatelia. Dnešný stĺpček adresujem ženám. Chcem ukázať nežnému pohlaviu kus mužského, dobre utajovaného sveta. Muži mi to prepáčia, je to pre dobro všetkých. Muža nikdy nič nezaskočí. Prečo? Pretože má „plán B“. „Plán B“ je to najabsurdnejšie riešenie zo všetkých riešení. Zradnosť „plánu B“ je v tom, že sa v celej svojej trápnosti vyjaví, až keď sa realizuje. Muž na ňom pracuje od detstva. Zveľaďuje ho v najťažších životných situáciách. Ak je k mužovi osud milosrdný a nemusí „plán B“ použiť, zoberie si ho so sebou do hrobu. Zomiera pokojný, so šibalskou iskrou v očiach.