Trh so softvérom pre smartfóny je plný neuveriteľných príbehov — milióny zarobené zdanlivo zo dňa na deň. Teraz taký príbeh máme už aj my. Slováka a Čecha, ktorí svoj start-up M.dot predali približne za 15 miliónov dolárov.

Na ľavom oku som mala nepekne agresívny keratitis. Bol to výsledok úbohej hygieny na internáte a následného zápalu, ktorý nebol patrične liečený. Predpísali mi komplexnú liečbu, ale ani po mesiaci som nevidela žiadne zlepšenie. Keď som sa pozrela na biele steny alebo čokoľvek zaliate slnečným svitom, oči mi horeli. Žaneta, dievča, ktoré spalo v protiľahlej bunke, mi povedalo, čo sa deje. „Kradnú ti lieky a fľaštičky ti nahrádzajú niečím iným. Berú ich ako drogy,“ pošepkala mi v sprchách.

Rok 2013 sa ešte ani poriadne nezačal a v podstate len pár dní po premiére nie príliš vydareného filmu Mariany Čengel Solčanskej Miluj ma alebo odíď tu máme ďalší slovenský kúsok. Ďakujem, dobre Mátyása Priklera. Tentoraz ide o kúsok takmer husársky. V tom pozitívnom zmysle slova.

Pred sto rokmi vyšli Chestertonove Ohromné maličkosti. Najznámejšia esej z tejto výbornej zbierky má názov O ležaní v posteli a je niečím medzi chválou lenivosti a fascináciou tým, čo aj v prázdnej spálni človeka obklopuje. Budúci týždeň by som chcel okrem iného ležať v posteli. Robím to totiž veľmi rád. Samozrejme, nie keď som chorý a nie, keď som totálne unavený. Rád ležím v posteli, čítam, počúvam hudbu, píšem (aj teraz tento text), raňajkujem. Vraj to tak rád robil aj Winston Churchill, takže máme aspoň niečo spoločné.

Mám babičku v domove dôchodcov. Dnes sa tomu zariadeniu hovorí trochu inak, myslím, že domov seniorov, ale výsledok je ten istý. Babička je zdravotne relatívne v pohode, hlava jej pracuje ako zamlada a jesť jej chutí. Okrem občas nedobrého výkonu kuchyne sa na nič nesťažuje.

Niekto musí zostať stáť na schodoch do lietadla, povedať posledné zbohom, držať vreckovku a utrieť zaslzené oči. Niekto tu musí zostať, aby bolo komu posielať listy, farebné pohľadnice a aby bolo komu volať zo všetkých tých diaľok. Niekto musí zostať, aby sa mohol starať o dom, kedysi plný detí a príbuzných, aby mal kto poliať kvety a starať sa o psa, ktorého tu museli nechať.

V známom „marshmallow teste“ z konca šesťdesiatych rokov sa skúmali reakcie štvorročných detí, ktoré mali po jednom vstúpiť do miestnosti a rozhodnúť sa, či si obľúbenú sladkosť (marshmallow) zoberú okamžite, alebo počkajú.

Všetci máme radi malé hračky, napríklad tie z kindervajíčok. Na malých hračkách je niečo veľmi milé, čo v nás prebúdza deti až do vysokého veku. Nuž, a ľudia, ktorí sa dokážu hrať s tými najmenšími hračkami, bývajú odmenení nielen radosťou z hry, ale niekedy aj Nobelovou cenou.

Musí byť Francúzsko stále v niečom výnimočné? Ešte sme sa nespamätali z toho, že Francúzky si údajne vedia užívať život, zásadne nepriberajú a aj keby prišiel Súdny deň, nezabúdajú, že sú príťažlivé ženy. To sa najnovšie máme koriť pred ich prvenstvom aj v záležitostiach výchovy?

Možno by sme mali najprv odpovedať na otázku, odkedy dokedy siaha dvadsiate storočie. Od Einsteina po rozlúštenie tajomstva Higgsovho bozónu? Alebo od Fleminga po klonovanie? Od Misa Criolla po Salvadora Daliho či od Chaplina po Johna Lennona? Prípadne od mníchovského pivného puču po Auschwitz? Od dobytia Zimného paláca po gulagy? Potom od gulagov po Veľký pochod a odtiaľ po horu lebiek Pathet Lao?