Surikaty sú na zožratie. Odkedy ich chová bratislavská a košická zoo, už roky obsadzujú prvé priečky ankiet obľúbenosti. Je zaujímavé, že ľudí zaujímajú najmä tie zvieratá, ktoré sa na nich podobajú.

Na svete sa podľa dipterológov, teda odborníkov na dvojkrídly hmyz, potuluje vyše tritisícpäťsto druhov komárov, v Európe sto a na Slovensku päťdesiat. Dá sa vôbec proti takejto presile ubrániť? Vieme, aké riziká nám hrozia?

Obdobie tropických dažďov. Všetko živé navôkol utlmuje monotónny šum padajúcej vody. Len kolibríkovi to neprekáža. Jeho telíčkom lomcujú hormóny. V stave zamilovanosti je schopný do úmoru kmitať drobnými krídlami. Ako sa však napokon zachová k svojim láskam?

Na počátek 90. let vzpomínám jako na nejlepší léta svého života. Měl jsem kolem sebe báječné lidi, jedním z nejlepších vůbec byl Ivan Mikloš. Začínali jsme malou privatizací. On na Slovensku, já v České republice.

Vo vzduchu oproti sebe visia dve podenky a jedna druhej hovorí: „Odkedy žeriem ženšen, žijem už jeden a pol dňa.“ V tomto nevinne sa tváriacom vtipe Viktora Kubala, vystrihnutom zo starého Roháča, je ukrytá celá teória relativity aj tajomstvá duchovných majstrov.

Máme to v génoch zakódované všetci – zmyslom nášho života je prežiť a rozmnožiť sa. Hádam najlepšie to ilustrujú rastliny.

Takmer každý náruživý chovateľ mužského pohlavia prejde obdobím exhibicionizmu. V rámci neho si napríklad bez výraznejších skúseností zaobstará minimálne jedného jedovatého hada alebo pavúka a predvádza sa s ním dovtedy, kým neskončí na anesteticko-resuscitačnom oddelení.

Útlocitné dámy pri pohľade na jeho takmer lysý chvost upadajú do mdlôb. Drsní chlapi si jeho obraz dávajú tetovať na predlaktie a hrdia sa jeho menom sťa prezývkou. Sú takí, ktorí o ňom spievajú, iní zase píšu.

Ulice a byty v mestách, dvory na dedinách sú neraz prepchaté rôznymi zvermi pokrytými kožušinou či perím. Psy, mačky, hydina, králiky, drobné hlodavce. Dá sa povedať: stereotyp. Tak prečo z neho nevybŕdnuť a neoddať sa radostiam i starostiam chovu niektorého z netradičných druhov zvierat?

Žena ma po mojej štyridsiatke začala prezývať nežne – piskorko. Nie, nesúvisí to s množstvom mojich zúbkov a nesúvisí to ani s dobrým čuchom, sluchom či jemnou srsťou. Na túto drobučkú myšku sa vraj podobám niečím iným.