Prečo policajti znovu siahajú po násilí? Čo všetko bolo porušené v súvislosti so smrťou po policajnom zásahu v Košiciach? Kto je za to zodpovedný? Ako súvisí správanie polície s voľbami? Ako sa to dá zmeniť?

Primátor mesta Krompachy, sa dôrazne ohradzuje voči nepravdivým informáciám, ktoré boli publikované v článku denníka SME dňa 19. 11. 2024 pod názvom „Agel presúva z Krompách pacientov. Kolaps svojej nemocnice odmieta“, ktorý obsahuje zavádzajúce a nepravdivé informácie o situácii v zdravotníckych zariadeniach na Spiši.

Súd mu uložil trest zníženia funkčného platu o 50 percent na dobu troch mesiacov.

Čakajú nás ešte ťažké časy. Ale slobodná kultúra nakoniec zvíťazí. S Brančim Kováčom, známym pod umeleckým menom Vec, sme sa rozprávali o politickej situácii na Slovensku. A tiež o jeho novom albume, ľudovkách, Martine Šimkovičovej či Rytmusovi.

Už viackrát, a v týchto dňoch novembrových spomienok nadovšetko, som sa pristihol pri tom, že míňam nadmieru energie na prinútenie sa k optimizmu, na „vyžmýkanie“ posledných zvyškov viery v možnosť nejakej zmeny k lepšiemu. Nie zázračného skoku do svetlého zajtrajška. Stačilo by, keby sa prelomil ten bludný kruh prehlbujúceho sa úpadku.

Dobrý deň, zabitie človeka policajtom v situácii, keď nikoho neohrozoval, a použitie zraňujúcich rukavíc pohlo Slovenskom. Prečo sa to stalo? Je polícia násilná? Alebo je to dôsledok správania aktuálnej moci? O tom je obálková téma nového .týždňa, vrátane veľkého rozhovoru s policajným exprezidentom Jaroslavom Spišiakom. Okrem toho sme pre Vás pripravili silný text o Boeingu 707 a tiež uvoľnený rozhovor s Vecom. Prajem Vám dobré čítanie.

Postkomunistické krajiny by mali byť na policajné násilie mimoriadne citlivé. Majú totiž vo svojich dejinách dekády, počas ktorých štátna moc používala poriadkové zložky ako zbraň proti vlastným občanom.

Polícia v demokratických krajinách pomáha a chráni. V autokraciách je slúžkou moci. Nedávno nami otriasla vražda neagresívneho človeka bez domova policajtom. Bolo to zlyhanie jednotlivca alebo systémová chyba? Budeme sa báť „príslušníkov“ úplne bez príčiny ako za bývalého režimu?

Deti cez ich jazykovú kreativitu niekedy poukážu na veľké filozofické otázky. Môj syn rád používa zvrat „musím potrebovať“. Raz „musí potrebovať“ jednu vec, potom inú, ale pointa zostáva: čokoľvek „musím potrebovať“, je pre mňa ako človeka nevyhnutné z povahy môjho bytia a nie je to len kratochvíľa, že „chcem“ toto či tamto.

Na juhu Japonska je jedna zvláštna vlaková zastávka. Volá sa Seiryu Miharashi Eki.