Po voľbách roku 2011 sa istý slovenský novinár opýtal, čo bude teraz so slovensko-maďarskými vzťahmi, keď oproti sebe stoja dvaja takí politici ako Robert Fico a Viktor Orbán. Obaja majú obrovské ego, obaja držia svoje strany pod prísnou kontrolou a radi usmerňujú priebeh udalostí bez opozičného názoru.

Ako milovníka čokolády ma lacné a v rovníkovej klíme väčšinou rozpustené supermarketové čokolády ťažko uspokoja. Ako Čechoslováka, odchovaného na čerstvom rannom chlebe, ma britský toastový chlieb priam uráža. Dobré syry nie sú v kenskej kultúre udomácnené napriek všadeprítomným stádam kráv, oviec a kôz. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď som toto všetko a omnoho viac objavil v malom rovníkovom mestečku Nanyuki v podhorí Mt. Kenya.

Začína sa máj, blíži sa čas piknikov a polihovania na tráve. Málokto však tuší, že sa popri tom voľkaní medzi zeleňou dá aj celkom slušne najesť. Alebo minimálne si zaobstarať suroviny na jarný šalát.

Niežeby na Slovensku neexistovali témy, o ktorých by sa nedalo písať. Tak mi odpustite správu z ruskej dediny Ramenskij, kde vypukol požiar v psychiatrickej liečebni. Obetí bolo 38 a mali od 20 do 76 rokov. Boli to ľudia s vážnymi psychickými poruchami, ale aj ľudia, liečiaci sa z rôznych závislostí a tiež dvaja ošetrujúci lekári. Požiar vypukol nadránom, keď pacienti spali. Okná liečebne boli zamrežované. Niektorí sa snažili ujsť, ale nadýchali sa splodín horenia. Iní neboli po užití silných psychofarmák schopní úteku. Iba jediná sestrička Viktória zachovala duchaprítomnú rozvážnosť, keď jednou rukou telefonovala hasičom, druhou sama hasila, aby následne ešte zachránila dvoch pacientov.

Pokud se vám zdá, že se druhdy slibné téma evropské bankovní unie momentálně ztrácí v kakofonii dalších veletémat, pak vás intuice neklame. Důvod je prostý: vzájemné mnohonásobné rozčarování hlavních aktérů z toho, jak málo panuje mezi nimi obsahové shody nad tím, čím chytlavou značku reálně naplnit.

Výnimočný aj vo svetovom kontexte je tým, akým spôsobom viac ako pol storočia vytvára fotografickú esej o jednom meste – industriálnej Ostrave. Po auguste 1968 na päť rokov emigroval do Kanady, živil sa ako robotník, no vedomý si následkov sa vrátil do normalizačného Československa. Dokumentarista Viktor Kolář.

Milí priatelia. Dnes sa zdá, že majú zelenú iba odroni, odkundesi, vykukovia a lumpi. Slušný človek stojí v kúte a pozerá, čo mu zasa padne na hlavu. Keď som ešte ako dieťa chodil u nás na cintorín, okrem malých hrobčekov, ktoré patrili umrlcom detí môjho veku a štvorcových náhrobkov, pod ktorými boli desivé urny s popolom, fascinoval ma nevýslovným spôsobom jeden velikánsky hrob.

Kráčam ranným Starým Arbatom a mám šťastnú melanchóliu. To je taká tá, keď cítite neuveriteľný pokoj, ale zároveň máte vypeckované vnímanie a všetky vnemy absorbujete veľmi intenzívne a pozorovateľské schopnosti sú na maxime.

Ako dlho by sme ešte mali nechať Angelu Merkelovú, aby určovala vývoj Európy? Nemecko je najväčšou ekonomikou EÚ, ale ani to nie je záruka, aby sme kancelárku poslali do minulosti.

V Nemecku sa dráma okolo krízy eura skončila. V predvolebnej kampani sa o tejto téme hovorilo málo. Kancelárka Merkelová urobila, čo bolo nevyhnutné, aby zabezpečila prežitie eura, a urobila to s najmenšími možnými nákladmi pre Nemecko.