Psychiater, diakon, pedagóg, teológ. Minulý rok ho vďaka šírke jeho vzdelania zapísali do českej knihy rekordov. Verejnosť ho pozná najmä ako spisovateľa, v týchto dňoch mu vychádza dvadsiata štvrtá kniha. Venuje sa hypnóze i esperantu. Renesančný človek Max Kašparů.

Slovenský dokumentarista (Hej Slováci, Lesk a bieda SNP), filmový producent (Slepé lásky, Koliba, Až do mesta Aš) Robert Kirchhoff v Kauze Cervanová predviedol úctyhodný, nesmierne dôležitý, investigatívny výkon. Nielen filmársky, ale aj ľudský a spoločenský.

Dvadsiateho piateho mája si určite nenechám ujsť Depeche Mode na štadióne Pasienky v Bratislave. Videl som ich dvakrát, vždy na bývalom štadióne Interu a bol to rozdielny zážitok. Prvýkrát boli fantastickí, koncertu prialo aj počasie a trojica hudobníkov vtedy vydala veľmi dobrý comebackový album Playing The Angel, z ktorého odohrali viacero vecí. Tie zneli naživo ešte lepšie ako na platni. Možno to bolo aj tým, že tu DM boli vôbec prvýkrát. Kapela sa vrátila na Slovensko o pár rokov neskôr v rámci albumu Sound Of The Universe.

Nie je nič nechutnejšie, ako keď sa z človeka stane funkcionár. Funkcionár čohokoľvek. Bárs aj pouličnej poézie. Úplne chápem Pavla Vilikovského, ktorý na krste svojej šestnástej, vlastnoručne a vlastným životom napísanej knihy o svojom písaní hovorí ako o čistom amatérizme. Desiví sú všetci tí ľudia, trasúci sa za funkciami, za titulmi, za spoločenským statusom. Vždy, keď doba prituhne, z každej strany to smrdí človekom vo funkcii. Všetko to zlo. Kto sú jeho prisluhovači? Funkcionári.

Viacero kohútov na jednom smetisku zväčša nerobí dobrú krv. V hudbe to však občas neplatí.

Ku každému mestu si priradím tvár, ku každému miestu nejakú osobnosť. Camagüey ma dojíma ako striedma dáma s dlhým rodokmeňom. Frankfurt je pre mňa punkový účes a úzka kravata, Praha sú modré oči a pokrivený úsmev mladého muža, ktorý mi – len na sekundu – vstúpil do cesty. Lima je neopísateľná, až na ten prach. Je všade. Víri sa, sadá, letí ponad útes, až skončí v mori. Na Karibik príliš studenom a rozbúrenom mori. Maličké čiastočky zeme a piesku cítite na tvári, na tele, v jedle, v celom živote. Prach je na ovocí, aj na čerstvo podávanom ceviche, nájdete ho v koktaile. Prach je to, na čo sa všetci raz zmeníme, keď príde ten deň, ale tu v Lime patrí prach k životu, nie k smrti.

Vitamíny delíme na šesť základných typov. Volajú sa A, B, C, D, E a K. O tých prvých piatich sme písali v predchádzajúcich piatich číslach .týždňa, o tom šiestom zatiaľ nebola reč. Takže, čo je to za vitamín a prečo sa nevolá F? Prečo odrazu ten skok v abecede?

Jar, to romantické obdobie pučiacich stromov, zelenajúcej sa trávy, prebúdzajúcej sa prírody a sennej nádchy, máme šťastne za sebou. Tento rok trvala asi tak dva dni a po nich prišlo leto. Teda pálivé slnko, horúco aj v noci, prepotené tričká, intenzívny pitný režim. Ledva skončená zima sa dotkla jari a tá sa premenila na leto.

Pamätáte si na naozajstné párky? Na tie, čo ešte obsahovali mäso? Pamatáte si na mlieko, čo chutilo ako smotana? Pamätáte si na ruskú zmrzlinu, z ktorej človeku išli zimomriavky? Na jahody, ktoré voňali ako z babičkinej záhradky? Ak niečo z toho u nás nájdete, o čom vo väčšine spomínaných prípadov pochybujem, tak jedine v špeciálnom BIO obchode, bude tam milión Fair Trade nálepiek, vyhodíte za to mailand, a to len preto, aby ste jedli normálne žrádlo. Nie v Rusku.

Najznámejší, najužívanejší a zároveň najkontroverznejší zo všetkých vitamínov. Každý ho pozná, všetci ho konzumujú a napriek tomu nás ešte stále dokáže všeličím prekvapiť. Kyselina L-askorbová.