Čím lepšie vieme liečiť srdcovo-cievne a iné ochorenia, tým vyššieho veku sa dožívame a vo vyššom veku začínajú hrať čoraz vážnejšiu úlohu choroby, ktoré sa v minulosti až tak často nevyskytovali (jednoducho preto, že sa nevyskytovalo až toľko starších ľudí). Jednou z nich je ochorenie s hrôzostrašným názvom: chronické zlyhávanie srdca.

Asi si väčšina z vás nedokáže predstaviť, čo je to existovať takmer tri týždne bez teplej sprchy. A existovať bez nej v Himalájach na konci novembra. Aj keď väčšina minihotelíkov na treku okolo Annapurny sľubuje „hot shower 24 hour" márne vysvetľujem svojim turistom, že je to „poloodrb“ a znamená to, že prevádzkar má jeden minipidi solar panel a teplú sprchu schytajú maximálne tak prví traja ľudia, čo prídu, a aj to len pred treťou hodinou, kým ešte svieti slnko. Ja už som sa tými rokmi tu naučila neumývať. Čovek, ktorý sa chce v Himalájach stále umývať, zaručene ochorie. Či už mu ide teplá voda, alebo nie. Týždeň vydržím v pohode, merino vlna nesmrdí a prach sa dá oprášiť.

KNIHA Jiŕí Dvořák: Rostlinopis (Baobab, 2012) Rostlinopis Jiřího Dvořáka je knižka pre zvedavcov. Na prvý pohľad sa zdá, že je len o rastlinách, no pri čítaní človek zistí, že je to omyl. Narazí totiž i na zvieratká. Jedno z nich je napríklad leňochod. Ten sa dokáže zelenať a dokonca i žltnúť. Nie, nie je to preto, že zjedol pokazenú slivku, marhuľu a či inú bobuľu, ale preto, že „Lenochod má sinice. Sinice mají lenochoda.“

Vo filmoch pôsobia tajné služby ako všemocné a vševediace organizácie. No príbeh americkej CIA, ktorá v týchto dňoch púta pozornosť svetových médií, je skôr o byrokratickom chaose a opakovaných prešľapoch. Čo hovorí ekonómia o zlyhaniach tajných služieb?

Často počuť názor, že mladí ľudia potrebujú získať kvalitné vzdelanie, aby sa dobre uplatnili na trhu práce. Jedným dychom sa zvykne dodávať, že práve preto je nutné konečne niečo urobiť pre skvalitnenie nášho školstva. Ak vám táto implikácia pripadá správna, usvedčuje vás tak trochu z myslenia hodného minulého storočia. Dokazuje totiž, že ešte stále máte problematiku vzdelávania automaticky a nerozlučne spojenú iba so školou a so školstvom. Pred sto rokmi možno naozaj platilo, že keď sa chcel niekto čosi naučiť, jedinou reálnou možnosťou bolo absolvovanie formálneho vzdelávania v škole. Táto inštitúcia si tak po stáročia udržiavala absolútny monopol na vzdelávanie. Niečo sa dalo naučiť aj z kníh a časopisov, no v porovnaní s dneš¬kom ich bolo málo a neboli zďaleka také dostupné.

Ctižiadostivý, sebastredný, pracovitý a v spore takmer s celou svojou generáciou. Jeho konkurentom nebol nikto menší ako Ľudovít Štúr či Jozef M. Hurban. Nepodľahol ich charizme, kritizoval ich, sporil sa s nimi, a stal sa tak outsiderom štúrovskej doby. Napriek tomu neupadol do zabudnutia a dnes je možno zaujímavejší ako mnohí z tých, ktorí ho vysmievali. Narodil sa pred dvesto rokmi. Jonáš Záborský.

Americký novinár, spisovateľ a nositeľ Pulitzerovej ceny Tim Weiner nedávno navštívil Slovensko na pozvanie Nadácie Tatra banky a týždenníka Slovak Spectator. Porozprávali sme sa s ním o dejinách CIA, ktorej činnosť novinársky pokrýva.

Jonáš Záborský platil v slovenskej literatúre dlho za národného hriešnika. Vladimír Mináč ho dokonca označil za profesionálneho prebehlíka. Až Oskár Čepan o ňom napísal, že je najpevnejším orientačným bodom slovenskej literatúry tretej štvrtiny devätnásteho storočia. Významná časť Záborského diela ostávala dlho neznáma. Jeho súborné dielo vyšlo knižne prvý raz v roku 1954, takmer sto rokov od vzniku.

Riaditeľ Stredoeurópskeho domu fotografie (SEDF) Václav Macek má pravdu, že 22. ročník nie je nijaké okrúhle výročie Mesiaca fotografie. No o to ani nejde. Tentoraz je dôležitá cesta, nie cieľ.

Zlé jazyky hovoria, že nové bondovky sú zaplatené skôr, ako ich ktokoľvek v kine videl. Zdráham sa tomu uveriť. Predsa len, Quantum of Solace stálo plus-mínus dvesto miliónov dolárov, je vôbec možné, že taká suma sa producentom zišla v kasičke iba vďaka product placementu, čiže umiestňovaniu produktov vo filme?