Nemal som výber. Musel som sa stať hudobníkom. V našej rodine sa stále muzicírovalo. Keď sme šli niekam autom, spievali sme celou cestou. Otec zbieral ľudové piesne, mama bola chýrna speváčka, moji dvaja ujcovia Švancarovci boli ľudoví muzikanti, ktorí odohrali na myjavských kopaniciach tisíc svadieb.

Nikdy som nevidel nevestu kráčať tak rýchlo, ako Ayaan Hirsi Ali. Neskôr mi povedala, že ju tak hnala nervozita, ale bolo to skôr šťastie. V pamätnej kaplnke na Harvarde sme sa zhromaždili 10. septembra a stali sa svedkami, ako si zobrala Nialla Fergusona. Burzy sa prepadali a noviny predpovedali teroristický útok, ale zväzok týchto dvoch rovnocenných a jedinečných ľudí nás napĺňal radosťou.

Stotridsaťšesť, šesťdesiatosem, jedna k jednej. To sú čísla charakterizujúce hudobnú reláciu Ladí Neladí. Za desať rokov nakrútila ostravská televízia 136 skupín, z toho 68 slovenských. Pomer jedna k jednej. To všetko v živom prostredí dvoch ostravských klubov a s nasledujúcou debatou s hudobníkmi, živými kritikmi, publikom a dvoma moderátormi.

V roku 1839 zistil Edmund Becquerel, že ak zasvieti na jednu z dvoch elektród ponorených v slabom elektrolyte, objaví sa medzi elektródami elektrické napätie. (Nebol to ten Becquerel, ktorý neskôr dostal Nobelovu cenu za objav rádioaktivity, bol to jeho otec.)

Štáty mali problémy s dlhmi pred tisíckami, aj dvoma stovkami rokov. Niekedy tie problémy zvládli, inokedy nie. Aké je poučenie z dejín?

Niet nič ľahšie, ako osloviť ženu, zaujať ju, požiadať o kontakt, pobozkať ju, či dostať rovno do postele. Stačí sa narodiť s talentom a charizmou. Kto nemá talent, nemusí zúfať. Dá sa to vraj naučiť rovnako ľahko ako programovať práčku.

Redakčný kolega Boris Németh má dobrý fotoaparát a ešte lepšie oko. Dokazuje to jeho výstava v Stredoeurópskom dome fotografie (SEDF) v Bratislave. No ovláda aj iné „kúzla“. Napríklad vypražiť na večeru pre fotografov viac ako dvadsať bravčových rezňov a k tomu uvariť ryžu.

V roku 1974 skončilo Poľsko na majstrovstvách sveta vo futbale na treťom mieste. Hviezdami mužstva boli okrem iných brankár Jan Tomaszewski a útočník Grzegorz Lato. Tomaszewski sa zapísal do dejín poľského športu ako „muž, ktorý zastavil Anglicko”. Jeho fantastické zásahy vo Wembley v roku 1973 otvorili Poľsku cestu aj na majstrovstvá sveta, kde Tomaszewski chytil dve penalty.