Moje zahraničné spisovateľské kolegyne a kolegovia mi často hovoria, že mám životopis, aký sa v literatúre vyskytuje už naozaj zriedkavo a trocha mi ho aj závidia. Ja zasa im závidím štedro dotovaný systém podpory tvorby, o akom u nás môžeme len snívať. Vystriedal som množstvo bizarných povolaní. Bol som pomocný kuchár v reštaurácii vo švédskom obchode s nábytkom. Robil som sekretárku, umýval riady, predával v supermarkete, lepil plagáty pre undergroundový klub, organizoval podujatia s alternatívnou hudbou. A dva roky som pracoval na Dunaji. Oficiálne som bol Program Director, ale realita vonkoncom nepripomínala riadiacu funkciu. Tam sa aj upratovačka nazývala Director of Housekeeping.

V sobotu sa v Prešove rozhodne o novom predsedovi SaS. Či už to bude Richard Sulík, alebo Jozef Kollár, liberálov čaká boj o prežitie. Vzťahy v SaS sú totiž natoľko vyhrotené, že víťazstvo ktoréhokoľvek z nich zrejme stranu rozčesne.

Stage diving je ako adrenalínový šport. Skočíš do publika a necháš sa unášať rukami davu. No ako to v prípade týchto druhov športu býva, skrývajú v sebe nebezpečenstvo.

Prožíváme dobu postní. V této době bývají podle staré tradice obrazy a kříže v kostelech zakryty. Jsou zakryty až do Velkého pátku, do dne, kdy si připomínáme nejradikálnější skrytost Boží. Onu Boží skrytost, jejímž výrazem je Ježíšův výkřik na kříži: Bože můj, proč jsi mne opustil?

Milí priatelia, moja manželka mi zakázala, aby som tieto stĺpčeky začínal slovným spojením „moja manželka“. Vraj jej to pripomína poetiku detektívneho seriálu s inšpektorom Columbom, ktorý svoju manželku ustavične spomínal, no v žiadnej epizóde ju neukázal. Bola to ľstivá taktika, ktorá zločincov vyvádzala z miery a divákov privádzala do šialenstva.

Bez lásky (prípadne jej rozličných podôb, náprotivkov až nedostatku) sa medzi nami ľuďmi takmer ani lístok nepohne. Nezaobídeme sa bez nej. A filmové umenie sa bez nej tiež nezaobíde. Ešte aj do bezduchých somarín sa zmestí. Hýbe dejom aj postavami.

Napríklad také nadpisy. Na blogoch, v časákoch, novinách... Sú oveľa čitateľnejšie, ako sa zdajú. Všímajte si tú rafinovanosť. Každý balí svoje články do nadpisov. V nich skrýva povrchnosť, ktorá predáva. Až ma obchádza paranoja, že všetky stĺpčeky, ktoré sú bez nadpisu, sú odsúdené na nečítanosť.

Práve v časoch bolestivých ekonomických kríz sa rodia inovácie, ktoré sú základom budúcej prosperity. Slovensko však zatiaľ svoje šance skôr premrháva. Politici síce radi rečnia o škandinávskom vzore, ale takmer vôbec sa ním neinšpirujú.

Písal sa rok 1801, keď si bratia John a James Chivasovci v prístavnom mestečku Aberdeen na východe Škótska otvorili malý obchod a pod menom Chivas Brothers začali miestnu elitnú klientelu zásobovať lahôdkami z celého sveta – kávou, exotickými koreninami, najkvalitnejším vínom a likérmi, no predovšetkým tými najlepšími škótskymi whisky.

Pamätám si rok 1994 a správy z odovzdávania cien na festivale v Cannes. Mnoho odborných časopisov vtedy viedlo polemiku, prečo Tarantinovo Pulp Fiction získalo hlavnú cenu, keď v súťaži boli subjektívne lepšie filmy. Väčšina z toho vinila Clinta Eastwooda ako predsedu poroty, ale ten v rozhovoroch priznal, že pre film boli v porote nadšení hlavne „european guys“. Už vtedy však mal Tarantino po debute Reservoir Dogs zo Sundance predajnú nálepku – „coolest director of all time“ a Pulp Fiction to len potvrdil.