Rozhovor s Markom Soloninom prináša riziko, že čitateľ, dojatý niektorými odsekmi a racionálne presvedčený inými, mimovoľne akceptuje aj tie, ktorým, obávam sa, chýba dostatočná zdokumentovanosť a testovateľnosť, a ani z tých ostatných nutne nevyplývajú.

Tak sme sa dočkali. Po dvoch mesiacoch diskusií o tom, z čoho a o koľko zaplatíme viac daní a odvodov, odhalilo ministerstvo financií aj plán úspor.

Poľsko leží za Odrou a Nisou. Túto novú hranicu, o ktorú sa po druhej svetovej vojne viedli spory a ktorú Spolková republika plne potvrdila Poľsku až v roku 1990, pozná skoro každý. Omnoho menej ľudí vie, že Poľsko leží aj za touto hranicou.

Akcia R bola 29. augusta 1950 demonštráciou sily moci komunistickej totality. Spomienkové a ďakovné stretnutie v kňazskom seminári v Badíne 29. augusta 2010 bolo po šesťdesiatich rokoch demonštráciou lásky tých, ktoré nezabudli a bez zatrpknutosti odpustili.

Možnosť slobodne vyjadriť vlastný názor je na Západe samozrejmá. Je to zabúdaný klenot tejto civilizácie. Ale občas je sloboda až taká samozrejmá, že sa z nej rodí nesloboda.

Spisovateľ a kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák tvrdí, že zo všetkého najviac sa potrebuje svojej práce vzdávať. Nesmie sa na ňu pútať, k tomu, čo sa mu podarilo ani čo sa nedarí. Preto medituje, modlí sa a odchádza do samoty.

Čau Emil, čítam noviny a zabávam sa. Búranie sôch. O tom som ti písal. Ale nenapadlo mi to, čo som sa dočítal v novinách. Bolo tam napísané, že búranie sôch je veľmi nekultúrna tradícia. S tým súhlasím, preto som navrhol, aby sa stavali sochy zvieratám, že tie nikomu nevadia. A bolo tam ešte napísané, že dnes sa sochy nebúrajú len z ideologických dôvodov, ale len tak.

Najprv som si na gitare brnkala hity Helenky Vondráčkovej, ale pošťastilo sa mi, že som dostala štipendium vo Francúzsku. Tam som objavila Joan Baezovú a Donovana.

Vláda ide rozdávať chudobným múku a cestoviny. To nás inšpirovalo, aby sme sa pozreli do historickej kuchyne nášho i talianskeho ľudu, čo sa dá s týmito dvoma základnými surovinami urobiť a neminúť pri tom veľa peňazí.

Poľský miliardár Tadeusz Golebiewski je jedným z tých ľudí, ktorí si v posledných dvadsiatich rokoch robia, čo chcú. Po celej krajine sa stal známym v deväťdesiatych rokoch, keď kúpil starý komunistický hotel v Mikolajkách pri Mazurských jazerách a zrekonštruoval ho do podoby obrovského štvorhviezdičkového luxusu s konferenčnými sálami, akvaparkom, všetko v mramore, zlate a prepychu.