Keby bol minister kultúry nad článkom Moniky Kompaníkovej pomlčal, mohol ostať štedrým úradníkom, ktorý poskytol financie rozhádaným spisovateľom. Žiaľ, minister nemlčal, spísal zoznam svojich zásluh a spisovateľke netaktne pripomenul, že aj jej dielo financujú jeho úrady.

Tak zase priletel 17. november a doniesol so sebou niekoľko otrepaných refrénov a aj nejaké nové – nepochopiteľné. Donekonečna sa opakuje, že komunisti mali visieť na kandelábroch a všetko by dnes vyzeralo inak. Ktorí komunisti, prosím vás? Tí reformní, tí kariérni, tí starí, alebo tí čerství? Veď ich bolo ako červených kariet toť v Prahe na námestí! Čo mi pamäť siaha, v tom rozklade z osemdesiatych rokov už nebolo hrdinstvom ani len nevstúpiť do SZM. Ja som do SZM hrdinsky nevstúpila a nikto si to ani nevšimol!

Slovo je nebezpečná zbraň. Najmä, keď ho používajú tí, čo si to neuvedomujú, nevedia si predstaviť dôsledky, nepoznajú jeho skutočný význam. V čase mieru nesprávne použité slová pripravujú ľudí na konflikt. V čase konfliktu ženú ľudí do zabíjania. Na tomto vzťahu k slovu spočívajú piliere staronového druhu umenia – propagandy. Názorným príkladom je vojnový konflikt na Ukrajine ako materiál a hlavný zdroj inšpirácie. Všetci, čo sa na ňom nejako podieľajú, sa pretekajú v čo najväčšom majstrovstve v tejto oblasti.

V septembri v roku 1914 sa v Ľvovskej oblasti oddelila od ustupujúcej rakúsko-uhorskej jednotky subtílna postava. Vyčerpaný vojak si ľahol vedľa cesty, že počká na svoju smrť. Od toho dňa je František Gellner nezvestný.

Pán Dickinson zvládne prejsť už len pár krokov. Inak potrebuje na presun vozíček. Napriek tomu sa tento deväťdesiatročný Američan koncom augusta zbalil, nasadol do lietadla a opäť pricestoval do Bielych Karpát.

Dňa 21. augusta 2014 na Václavskom námestí v Prahe prebiehala akcia, ktorá mala pripomenúť inváziu „spriatelených“ armád Varšavského paktu v roku 1968. Hrali tam skvelé undergroundové kapely, ľudia sa fajn bavili. Sem-tam nejaký ten rečník nikomu neprekážal. Dôležité bolo, že hovoril krátko a nebol to práve aktívny politik. Na tom istom námestí paralelne vystupovali aj iné kapely a osamelí hudobníci, posedávali žobráci, potulovali sa drogoví díleri, turisti z celého sveta, ľudia postávali pri stánkoch s klobáskami a pivom, hmýrili sa okolo obchodov.

Tá správička zanikla v toku každodenných udalostí. Je zdanlivo zanedbateľná, ale aj tak ma zarazila. Rada pre vysielanie a retransmisiu udelila sankciu za vysielanie príspevku Filipa Domovca v Rádiožurnále zo dňa 10. februára 2014 o niektorých nositeľoch štátnych vyznamenaní za čias prezidenta Gašparoviča. Rada usúdila, že „obsah príspevku porušil zákon, keďže sa nedržal požiadavky na objektívnosť a nestrannosť spravodajských a politicko-publicistických programov a oddeľovania názorov a komentárov od informácií spravodajského charakteru“. Sankciou má byť odvysielanie oznamu o porušení zákona tri dni po sebe pred tou istou reláciou. Toľko strohá správa.

Do skotského plebiscitu za nezávislost, nesouhlasní říkají odtržení, zbývá pár dní a navzdory nadšeným prázdninovým oslavám a festivalům staronové národnosti, jež příchod nemilosrdného podzimu ukončil, mají odpůrci při deseti procentech nevyhraněných voličů stále ještě navrch (53: 47).

Vo štvrtok sa konečne dočkajú svetovej kinopremiéry Expendables 3, opulentný akčný spektákel, v ktorom Sylvester Stallone tretíkrát okolo seba zhromaždil tie najžiarivejšie akčné hviezdy, aby si vedno spolu všetci zablbli v boji zblízka i zďaleka, chladnými i horúcimi zbraňami v nezmyselnom príbehu.

Sedím na terase hotela vysoko v albánskych horách, kam som vyrazil pár hodín po tom, ako sme odohrali koncert na Pohode. Tento ročník som festival videl vlastne iba z kokpitu lietadla, pretože som celé tri dni pilotoval vyhliadkové lety.