My sme tu doma. Hrajme fér a s úsmevom za Slovensko. Dve kampane na to isté. Dva pohľady, ktoré vystihujú našu krajinu úplne parádne. Radi sa označujeme za národ holubičí. Radi sa pýšime svojou pohostinnosťou. Radi vravíme o mierumilovnosti. Zároveň zbožňujeme silu. Svätopluk tasí meč. Rež a rúbaj do krve. Plagáty s usmiatou infantilnou nezábudkou, nabádajúce na fér hru a k tomu, „aby sa hokejoví fanúšikovia na Slovensku cítili príjemne a v budúcnosti sa k nám vrátili spolu so svojimi rodinami a priateľmi“, je skutočne podarená...

Pri niektorých veciach človeku napadne, že je vlastne zázrak, že ešte existujú. Že pretrvali tých dvadsať a viac rokov, čo si ich pamätáte, že sa z doby, keď bol problém mať pevnú telefónnu linku, internet neexistoval a mobily tiež nie, dokázali nerušene preniesť do druhého desaťročia nášho storočia. Že s nimi nič neurobilo ani rozdeľovanie štátov, ani ich pomalé spájanie v Európskej únii, ani Schengen, ani svetová hospodárska kríza a že aj ten pád eura by vydržali. Zázrak, o ktorom vám chcem napísať, sa volá Košičan.

Do korún dvadsaťmetrových eukalyptov praží cez ozónovú dieru poludňajšie slnko. Stromy nevrhajú takmer žiadny tieň, lebo ich listy sa nemilosrdným slnečným lúčom nastavujú tou najmenšou plochou. Vôkol vládne hrobové ticho, len vysoko v korunách šuští lenivo sa pohybujúca koala.

Hovorí sa tomu chytať psa za chvost. V politickom jazyku to znamená neriešiť problémy aktívne, ale reagovať na ne, až keď vypuknú, a potom hasiť požiar. Myslím, že to je najväčší problém vládnej koalície.

Galéria19 priniesla výstavu ilustrátora Dušana Nágela. Nie je to jeho prvá výstava, napriek tomu však ide o premiéru svojho druhu.

V Nemecku prebieha rozsiahla diskusia o pohrobkoch východonemeckých komunistov. Po dvadsatich rokoch od pádu Berlínskeho múra sa im zase raz zazdalo, že komunizmus je pekný ideál, len jeho realizácia bola zlá. Je to trvalka z úst tých, čo si podnes nevšimli november 1989.

Referendum o odtrhnutí južného Sudánu v čase uzávierky ešte prebiehalo, no už bolo jasné, že účasť bude dostatočná. Výsledky sa zrejme zverejnia až vo februári, aj tie však možno odhadnúť pomerne spoľahlivo. Rodí sa nový africký štát. A zároveň vzniká veľký precedens.

Julian Paul Assange je, aspoň podľa verejnej mienky, veľmi pravdepodobne tou tvárou, ktorou si časopis Time ozdobí obálku svojho čísla hodnotiaceho rok 2010. Či už to tak bude, alebo nie, rozhodne patril k najskloňovanejším menám roka. Mnohí si kladú otázku, čo sformovalo jeho pohľad na svet a najmä informácie v ňom.

Meno Svetozár Stračina sa zväčša vyslovuje jedným dychom spolu s Lúčnicou a folklórom. Lúčnica by bez neho nemala svoje najväčšie hitovky a folklór svojho šľachtiteľa. Lenže to je len jedna stránka tejto mimoriadnej osobnosti, po ktorej v slovenskej hudbe zostala veľká nezaplnená diera.

Dráma, ktorou v týchto dňoch prechádza Írsko, potvrdzuje predovšetkým to, čo tu už bolo dávnejšie napísané: Grécko bolo „iba“ predskokanom paneurópskej dlhovej krízy, ktorá pokračuje ďalšími zastávkami.