Julian Paul Assange

Assange sa narodil takmer v 150-tisícovom meste Townsville v austrálskom štáte Queensland. Pochádza z umeleckej rodiny, jeho rodičia viedli kočovnú divadelnú spoločnosť. Po rozvode sa jeho matka vydala za hudobníka, ktorý bol členom pseudonáboženského spoločenstva, ktoré praktizovalo „výchovu“ detí za pomoci psychiatrických liekov a LSD. Nie je známe, či bol vplyvom tohto kultu vystavený aj Julian Assange, vie sa však toľko, že jeho matka sa rozviedla aj so svojím druhým manželom, a potom sa musela niekoľko rokov ukrývať spolu s ním aj s jeho nevlastným bratom, ktorého sa snažil získať do výchovy otec.
Už detstvo mal teda Assange značne nekonvenčné: časté sťahovanie, strach pred nevlastným otcom, striedanie prostredia, škôl i priateľov.
A navyše hackovanie. Hackerom sa stal už v šestnástich rokoch a spolu s ďalšími dvoma hackermi vytvoril skupinu nazvanú International Subersives (medzinárodní podvratníci). Vtedy definoval svoje pravidlá hackovania, ktorými sa riadili aj viacerí iní príslušníci tejto subkultúry: „Nepoškodzuj počítačové systémy, do ktorých sa prebúraš; nemeň informácie v týchto systémoch; deľ sa o informácie.“ Jeho hackerskou prezývkou bolo údajne meno Mendax (z latinského výrazu, ktorý znamená „lživý“).
Vzápätí prišli problémy s políciou a v roku 1992 priznal Julian Assange vinu v 24 bodoch žaloby z hackovania. Neskôr  ho prepustili na kauciu. Dnes sa už Assange k svojej hackerskej minulosti hlási skôr preto, že ju nemôže poprieť. Práveže sa usiluje vyhýbať tomu, aby pôsobenie WikiLeaks niekto spájal s hackovaním – pochopiteľne, nie je to totiž dobré pre imidž.
Julian Assange mal totiž aj „svetlú stranu“, teda serióznejšiu kariéru. Bol zakladateľom jednej z prvých firiem v Austrálii, ktorá poskytovala internetové služby, pracoval ako programátor, je autorom free softwaru. Medzi jeho diela patrí aj šifrovací systém Rubberhose, ktorý využil aj Linux, a ktorý bol pôvodne určený pre humanitárnych pracovníkov, aby pomocou neho mohli chrániť citlivé dáta.
K odborom, ktoré Julian Assange študoval, patrí fyzika, matematika, ale aj filozofia a neurológia. Nevie sa o žiadnom univerzitnom titule, ktorý by bol dosiahol.
V roku 2006 založil stránku WikiLeaks a netajil sa tým, že jeho úmyslom je „meniť režimy“ prostredníctvom sprístupňovania informácií.
V roku 2008 dostal ocenenie Index on Censorship, ktoré sponzoroval časopis Economist. V roku 2009 dostal ocenenie pre nové médiá od Amnesty International za to, že jeho stránka odhalila mimosúdne popravy a únosy ľudí v Keni.
Assange žije, ako sám hovorí, všade a nikde. Čiastočne je to aj dôsledok toho, že aktivity jeho stránky WikiLeaks vyvolávajú hnev v mnohých vplyvných kútoch sveta. Tvrdí, že právnici mu momentálne „neradia cestovať do Spojených štátov“. Na druhej strane uvádza, že „verejné americké vyhlásenia boli vždy rozumné. Ale niektoré súkromné vyhlásenia sú o niečo pochybnejšie“, hoci Američania by, podľa neho, spáchali veľkú „politickú chybu, keby konali“.
V lete musel Julian Assange vysvetľovať aj súkromnejšiu časť svojich aktivít. V auguste ho totiž vo Švédsku obžalovali zo znásilnenia. Údajne po seminári v Enköpingu znásilnil jednu ženu a o dva dni neskôr druhú ženu sexuálne obťažoval v Štokholme. Švédska generálna prokurátorka obvinenie zo znásilnenia stiahla, zostalo obvinenie zo sexuálneho obťažovania ženy, ktorá s Assangem spolupracovala na organizácii seminára a tlačovej konferencie vo Švédsku – a ubytovala ho vo svojom dome. Podľa Assangeho nič na obvineniach nie je pravdivé a sú vykonštruované, aby ho diskreditovali a hlavne mu zavreli ústa. Zároveň priznal, že v auguste mal vo Švédsku sexuálne styky s dvoma ženami, síce „bez ochrany“, nie však bez ich súhlasu. V septembri bolo obvinenie zo znásilnenia opäť vznesené.
V novembri súd v Štokholme vydal povolenie na zatknutie Assangeho pre podozrenie zo znásilnenia, sexuálneho obťažovania a nezákonného donucovania. V súvislosti s týmto podozrením po ňom pátra Interpol.