Ceremoniální pohřební průvod pod šedou větrnou oblohou s ostatky slavné premiérky se pomalu, slavnostně a za občasného potlesku přihlížejících ubíral k svatopavelské katedrále a navzdory oficiálnímu smutku, tak jako kdysi při pohřebu Winstona Churchilla, jejího slavného předchůdce, lidé slavili majestát a slávu Velké Británie.

Priamočiaro komentuje dlhovú krízu i politiku vlád voči bankám na Slovensku. Myslí si, že za určitých okolností by naša krajina mohla byť významnejším centrom bankových služieb, než je dnes. Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne Jozef Síkela.

Pred ôsmimi rokmi som mal tridsaťosem. Sníval som o živote s Pampeliškou a lúčil som sa so snami o živote s matkou môjho syna Jakuba. Pampeliška má už bábo s niekým iným, môj malý Kuba má takmer sedemnásť, ja mám štyridsaťšesť, už rok mám ženu Ludmilu, ktorá je, podobne ako jej svätá predchodkyňa, už babička, a tak som ja v štyridsiatich šiestich dvojnásobný dedko.

Keď môj priateľ Peter Stoličný predával staré rodinné piano, kupcom ukázal množstvo medailí s reliéfom cisára Františka Jozefa na odkrytom veku, efektne udrel do kláves a zaspieval: „... Saint Luiský močál je jako záhada.“ Potom veko elegantne sklapol. My sme však vedeli, že to bola jediná pieseň, ktorá sa dala na piane zahrať – ostatné klávesy boli pokazené. Bolo to zvláštne piano Rovnako ako značka piano, ktorá diskutérsky zásobuje internetové stránky .týždňa.

„Oh my God!” americky si povzdychla Serrana, keď som jej prezradil, že som v New Yorku prvýkrát. A politicky pomerne nekorektne pokračovala: „To musí byť zvláštne, prísť do New Yorku prvýkrát v tvojom veku.” Serrana má (odhadujem) 25 rokov, pochádza z New Mexika, no má tu babku, a preto sem od detstva chodí každé leto. Serrana je „Venue Director” na FringeNYC, najväčšom divadelnom festivale v Severnej Amerike. Má na starosti Kraine Theater, teda scénu, na ktorej hrá svoje festivalové predstavenia Divadlo Stoka.

Ekonómovia argumentujú, že stabilnejší bankový sektor sa dá dosiahnuť prostredníctvom zvýšenia vlastného kapitálu bánk. No bankári namietajú. Kto z nich má pravdu?

Slovinsko, tradične najúspešnejšia postkomunistická krajina, má vážny hospodársky problém. Po tom, čo dlhopisové výnosy dosiahli nebezpečne vysokú úroveň a agentúry znížili rating najväčších bánk v krajine, otvorene sa už hovorí o tom, že táto krajina je ďalšia, ktorá bude potrebovať záchranný balík z Európskeho stabilizačného mechanizmu.

Babky demokratky je zvláštne označenie zvláštnych ľudí vo zvláštnej situácii. Bolo to v roku 1991, keď prvýkrát odvolávali Vladimíra Mečiara z postu predsedu vlády Slovenskej republiky. Odvolávala ho jeho domovská Verejnosť proti násiliu. Dôvody boli tristné – klamal, manipuloval, vydieral a konal v zásadných veciach na vlastnú päsť. Na vlastnú päsť a vo vlastnom záujme. Babky demokratky sa zhromažďovali hlavne pred budovou slovenského parlamentu. Mali v tvárach nenávisť a na perách „Mečiara si nedáme!“.

KNIHA Austin Kleon: Kraď jako umělec (Jan Melvil Publishing, 2012)

Keď sa zákazník nemôže pripojiť na stránku e-shopu, vyberie si iný. To je dostatočný dôvod na to, aby si niekto zaplatil virtuálny útok na svojho konkurenta. Ale aký význam má súbežný útok na desiatky bánk, operátorov a médiá?