Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slovinsko – ďalší kúsok v domine?

.dalibor Roháč .časopis .týždeň v ekonomike

Slovinsko, tradične najúspešnejšia postkomunistická krajina, má vážny hospodársky problém. Po tom, čo dlhopisové výnosy dosiahli nebezpečne vysokú úroveň a agentúry znížili rating najväčších bánk v krajine, otvorene sa už hovorí o tom, že táto krajina je ďalšia, ktorá bude potrebovať záchranný balík z Európskeho stabilizačného mechanizmu.

Slovinský problém netreba dramatizovať. Krajina má silný a produktívny súkromný sektor a jej súčasný problém – nadbytok zlých úverov a štátne vlastníctvo bánk – je riešiteľný. Je dobré si uvedomiť, že napriek masívnemu dopadu krízy v roku 2009 je Slovinsko stále najbohatšou posttranzitívnou ekonomikou, a slovinská nezamestnanosť je v súčasnosti okolo 10 percent. Čo by sme za takú nezamestnanosť dali na Slovensku – v krajine, v ktorej si občas zvykneme blahoželať, že sa nás európsky ekonomický marazmus výraznejšie nedotkol...
Jadro slovinských problémov je pomerne jednoduché. Krajina nikdy neprivatizovala svoje veľké banky. A tie počas rokov naakumulovali okolo 7 miliárd eur zlých úverov, čiže okolo 20 percent HDP krajiny. Znie to povedome? Podobné problémy koncom 90. rokov riešilo Slovensko a Česko aj pobaltské krajiny.
Slovinské problémy teda nie sú bezprecedentné a ich riešenia sú známe. Počas boomu medzi rokmi 2000 a 2007 celková zadlženosť v Lotyšsku dosiahla 116 percent HDP. Keď v roku 2008 vypukla kríza, bol podiel zlých úverov na celkových úveroch približne jedna pätina. A rovnako ako v Slovinsku, ktoré bolo súčasťou eurozóny od roku 2007, lotyšské problémy boli do značnej miery spôsobené existenciou pevného výmenného kurzu.
V rokoch 2008 a 2009 zažilo Lotyšsko hlbokú ekonomickú kontrakciu. Pobaltské krajiny zareagovali rýchlo – prostredníctvom rozpočtových škrtov a štrukturálnych reformiem. Veľkosť fiškálnych opatrení bola historicky unikátna – v Lotyšsku dosiahla okolo 11 percent HDP v priebehu jediného roka. Významné však tiež boli reformy, ktoré zlepšili úverové prostredie a podporili decentralizované riešenie problému zlých úverov cez konkurzné konanie. Rovnako aj daňový systém bol zmenený tak, aby podporil odpisy zlých úverov.
Vyčistenie bankových súvah od zlých úverov, pochopiteľne, trvalo nejaký čas. Ekonomické výsledky sa však dostavili takmer okamžite. Od roku 2011 bola miera rastu v Pobaltí konzistentne nad 5 percentami, a to uprostred hlbokej ekonomickej krízy v eurozóne. Pravda, Lotyšsko si pomohlo malým úverom z Medzinárodného menového fondu. Avšak Estónsko a Litva, ktoré obdobný úver nemali, si počínali veľmi podobne. Dôležitejšia než pomoc zvonka bola teda domáca odhodlanosť riešiť problémy.
Príklad pobaltských krajín tak ukazuje cestu aj pre Slovinsko. Pokusy o riešenia dlhovej krízy, ktoré sme doposiaľ videli, sa spoliehali na európske záchranné mechanizmy ako na akési deus ex machina, ktoré by ekonomické problémy krajín vyriešili bez väčšieho domáceho pričinenia. Pobaltie dokazuje, že dôveryhodná domáca politika a reformy sú kľúčom k úspechu – akokoľvek môžu v krátkom horizonte bolieť. Slovinsko má teda práve dnes jedinečnú príležitosť zaradiť sa po boku pobaltských krajín a ukázať tak zvyšku Európy cestu z ekonomickej krízy.

Autor je analytik Cato Institute, Washington DC.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite