S generálom Benom Hodgesom som hovorila krátko po zásahu vo Venezuele. Ako číta Trumpove úmysly trojhviezdičkový americký generál a bývalý veliteľ amerických síl v Európe? Je toto Monroeova doktrína pre 21. storočie a čo v novej realite znamená stredná Európa?

Zaniká svetový poriadok, na ktorý sme si zvykli. Aký bol a prečo odchádza? A aký bude ten nový a čo bude znamenať pre malé krajiny, ako je Slovensko? Odpovedá amerikanista Tomáš Klvaňa.

Neraz sa môže zdať, že autokratická moc je tu „na večné časy a nikdy inak“. Nepochybne je to želanie jej predstaviteľov a tých, ktorí na nej profitujú. Občas však nastáva okamih, keď sa ukážu jej hlinené nohy.

Maják slobody zhasol, Amerika je na strane zloduchov a namiesto demokracie šíri do sveta hrubú silu. Ako sa má zachovať Európa a čo zostáva Slovensku, ak nechceme skončiť v prepadlisku dejín?

„Mali sme pocit, že všetko sa skončilo. Nemali sme právo hrať futbal, právo študovať, právo vôbec niečo robiť s našimi životmi. Pre dievčatá a ženy v Afganistane nezostalo nič. Iba odchod.“ Nie každý však mal to šťastie ako futbalistka Bahara Samini, ktorej sa podarilo ujsť pred Talibanom.

K tomuto kroku pristúpila dva dni po streľbe neďaleko Bieleho domu, po ktorej zahynula príslušníčka Národnej gardy a jej kolega zostáva hospitalizovaný v kritickom stave.

Slovenská realita už dlhšie pripomína osud chlapíka zo starého amerického vtipu. Padajúc z mrakodrapu na betónový chodník si ešte aj na 20. poschodí mrmle „so far, so good“.

Žijeme napätú dobu. V duchu 17. novembra prebieha kriedová revolúcia, na námestiach štrajkujú desaťtisíce ľudí, na železniciach sa zrážajú vlaky. Všetky tieto udalosti je potrebné sledovať, ale nesmieme pritom zabudnúť vnímať aj krásu sveta. A jednou z najväčších krás sú svetové mestá.

Prečo Západ exploduje od zlosti, keď sa Izrael bráni proti terorizmu, no väčšinou mlčal pri Asadovom masovom vraždení v Sýrii, popravách disidentov v Iráne, systematickom útlaku v Saudskej Arábii či teokratickej tyranii v Afganistane?

Koncom augusta tohto roka pri jednom z najsmrteľnejších zemetrasení v histórii Afganistanu zahynulo v okolí mesta Džalálábád v provincii Nangarhár približne 2200 ľudí.