Andrej Šeban vydal výborný pesničkový album Časozber. Dohodli sme si s ním preto rozhovor. Trval skoro tri hodiny. Andrej rozprával o kapelách a ľuďoch, s ktorými hrával, o hudbe, o hudobnom priemysle. Priamo a otvorene. Tu je malá ukážka. Celý rozhovor nájdete v tlačenom .týždni.

Má sedemnásť rokov, z toho dvanásť sa venuje plávaniu. Minulý rok sa zúčastnil na Olympijských hrách mládeže v Nankingu. O rok sa chce zúčastniť na Olympijských hrách v Rio de Janeiro. Tomáš Púchly.

A je potom, nemecký gól, Götzeho ruky zdvíhajúce trofej na majstrovstvách sveta vo futbale v Brazílii. Skončili sa stretania s kamarátmi, oblečenými vo vlajke Talianska či Kostariky, a pozeranie prenosov na námestiach. Niečo z toho vzrušenia ešte cítime, to je pravda, ale ten krik, ktorý bolo po Havane počuť, keď padol v Riu alebo Sal Paule gól, je dávno minulosťou. Párty sa skončila, zobudili sme sa do rána po opici.

Pondelkové popoludnie bolo pre Juana Carlosa Fernandeza ako každé iné. Voda tvrdohlavo nechcela tiecť z vodovodu, musel ju zberať pohárik po poháriku. Rodina sa krútila okolo jeho svokry, trpela už pol roka. Zomierala. A tento vychudnutý dlháň s úsmevom z Pinar del Rio sa pozeral na svoj telefón, či nemá novú správu. Rutina sa skončila, keď niekto zaklopal na dvere a podali mu predvolanie na políciu. El Juanca, ako ho volajú jeho priatelia, si zvykol na obvinenia štátnej bezpečnosti. Dlhodobá spolupráca s časopisom Coexistence a jeho občianska nonkonformnosť ho už viackrát dostali do cely alebo na policajnú stanicu. Nezakolísal ani teraz, povedal blízkym, kam musí ísť a odišiel.

Každá z piatich Čechovových hier má silnú psychologickú i spoločenskú tému. Čajka je hra o umení a šmíre. Ujo Váňa je hra o obeti. Váňa a jeho neter sa obetujú pre prof. Serebriakova. Myslia si, že je to veľká osobnosť, no zistia, že je to len prázdny egoista. Žili zbytočne. Ivanov je hra o vyhorení. Ivanov chce reformovať hospodárstvo, ožení sa netradične. Láska sa skončí, aj ideály, má dlžoby. Nespokojný so sebou sa zastrelí. Višňový sad je hra o aristokratoch, neschopných podnikať. Žijú na dlh. Odmietnu reštrukturizovať dlhy. Tak mladý podnikateľ rozparceluje višňový sad na parcely pre vily. Tri sestry sú jediná hra Čechova z prostredia vojakov.

Náboženstvo je ópium ľudstva, varoval pred 150-timi rokmi modernú Európu nemecký ekonóm Karol Marx. Podmienkou skutočného šťastia malo teda byť jeho zrušenie. Marxovi a jeho nasledovníkom uverili milióny, no pri dnešnom pohľade na vieru stoviek miliónov to vyzerá na dejinnú porážku ateizmu, a naopak, víťazstvo tradičných právd a múdrostí. Dôkazom sú milióny, ktoré v Brazílii prilákal prvý latinskoamerický pápež.

U nás doma sa všetko točilo okolo Kozmosu. Časopis Kozmos je astronomický časopis, ktorému šéfovala naša mama. Nebola v strane, a tak namiesto „šéfredaktorka“ stálo v tiráži: „poverená vedením redakcie“. Taký bol socík osemdesiatych rokov: Malátny voči vnútornému nepriateľovi. Zato u nás doma to žilo. Keď bolo po uzávierke, rozkladali sa stránky s predtlačeným časopisom na koberci v obývačke a mama sa obracala k ujovi Lackovičovi, technickému redaktorovi a rodinnému kamarátovi: „Milanko, a nie je tá obloha priveľmi sivá?“

Na konci júla 2011 nás v Riu de Janeiro žrebovali do kvalifikácie MS 2014 z druhého európskeho koša na samom konci programu. V osudí boli už len tri loptičky: Slovensko, Ukrajina a Francúzsko. Do skupiny G ku Grécku sme boli vyžrebovaní my. Vyhli sme sa tým skupine s Anglickom a so Španielskom.

Keď pápež František na pláži Copacabana v Riu de Janeiro vyhlásil, kde sa uskutočnia ďalšie Svetové dni mládeže, medzi poľskými katolíkmi vybuchla vlna entuziazmu. Ukázalo sa, že najbližšie stretnutie sa v roku 2016 uskutoční v Krakove. S veľkou dávkou istoty sa dá povedať, že ide o zásluhu krakovského metropolitu a arcibiskupa, bývalého sekretára Jána Pavla II., Stanislawa Dziwisza. O tri roky dosiahne dôchodcovský vek a pred odchodom do penzie by chcel otvoriť svoje najväčšie dielo: Centrum Jána Pavla II.

Už mi konečne zasa všetko smrdí od dymu. Milujem tú vôňu (aj keď ma minule preto vyhodili z vlakového kupé, že „slečinka, ale takto sa do vlaku nenastupuje, takíto vyúdení, kto to kedy videl, no jaké by to bolo, keby tu každý takto smrdel od dymu?" Slušne som sa ospravedlnila ujovi a vyšla von do uličky. Ako som vychádzala, všimla som si, že z uja strašne tiahne chľast...).