Myšlienky, ako vieme, majú svoje konzekvencie. Neprekvapilo ma preto, že pred pár dňami Richard Dawkins, známy autor a filozof, ktorý kedysi prednášal na Oxforde, nepriateľ Pána Boha a všetkých náboženstiev, ako označil sám seba, na Twitteri vyhásil, že ľudské plody s Downovým syndrómom treba zlikvidovať.

Svetové vojny dvadsiateho storočia patria k najtragickejším etapám európskych dejín. Dni, v ktorých prudko devalvovala cena ľudského života, keď mnohí podľahli mýtom o svojej výnimočnosti. Elementárna ľudskosť sa vytrácala, pod ťarchou vojenskej propagandy, hesiel o nutnosti viesť vojnu – lebo ak nie my, tak oni; musíme ich zničiť, lebo oni zničia nás. Za posledných sedemdesiat rokov sa dokonca z holokaustu stalo alibi umožňujúce beztrestné konanie a bezprecedentné pohŕdanie ľudským životom.

Milí priatelia. Žijeme v slobodných časoch, no napriek tomu mám zakázané písať o rybách. O tých v mori by som sa azda zmieniť mohol. Nemôžem však písať o rybách malých – akváriových. Vraj je to nemužné, smiešne, trápne a v istom zmysle aj nestatočné. „Budeš za blázna, radšej sa s tým nikomu nechváľ,“ poznamenala moja manželka, keď som jej povedal, že mám v práci akvárium. V ten deň sme v kine stretli bezdomovecky vyzerajúceho muža s igelitkami nabitými elektrosúčiastkami. Hovorím: „Hľa, rádioamatér.“

Odborné superhity ako napríklad Stret civilizácií Samuela Huntingtona (1997) tvrdia, že o podobu sveta sa hrá na demarkačnej línii medzi súčasnými veľkými civilizáciami. Je rok 2014 a mám pocit, že o budúcnosti sa nerozhoduje iba na rozhraní civilizácií (kultúr), ale predovšetkým vnútri každej z nich. Vlastne skôr by sme mali hovoriť o civilizovanosti (kultúrnosti) jednotlivých ľudí. To my sami navzájom sme si často najväčší nepriatelia. Nezriedka sa stáva, že chýba pocit blízkosti u blížnych najbližších. Závidíme si, deti sa nám javia ako príťaž, rozvádzame sa ako na bežiacom páse, svojich staručkých rodičov hriešne zanedbávame, alebo dokonca i zneužívame, okrádame sa navzájom.

Po toľkých rokoch za mrežami som vzdialený myšlienke idealizovať si tých, s ktorými som bol nútený sa stretávať. Koniec koncov, mnohí odsúdení majú svoje princípy.

Tentoraz ma Peter Zajac zaskočil: „Navrhujem ti ako tému majstrovstvá sveta vo futbale. Neviem ako ty, ale ja som futbalový fanúšik a toto sú výnimočné majstrovstvá sveta. Ak ťa futbal nezaujíma, môžeš napísať, prečo ťa nezaujíma.“ Odpísal som: „Uhádol si, nezaujíma.“

„Děkuji ti Pane / za lásku i smrt / děkuji ti Pane / za pořádný mrd“. Pesničkárka Dáša Vokatá musela svojím posledným albumom prekvapiť aj tých, ktorí jej tvorbu poznajú roky. Koho by napadlo, že táto kráľovná českého disentu sa rok-dva po Magorovej smrti vrhne do labutích ľúbostných piesní, ktoré sú také mocné, že si ich ťažko mohla vycucať z prsta. Tie najlepšie pesničky majú jedno: Obrovský dôvod na to, aby vznikli. V tom majú výhodu autori, ktorí sa poctivo životom predierajú, oproti tým, ktorí vedia všetko „ošáliť“. V albume Dva divoký koně Vokatá zúročila celý svoj život umelkyne, ktorú v mladosti vyštvali z ČSSR.

Doteraz najvýraznejším menom v zozname účinkujúcich tohtoročnej Pohody je nepochybne Björk. Umelkyňa, ktorá je na scéne už viac než 30 rokov, stále znovu posúva hranice a aj vďaka tomu patrí medzi ikonické postavy konca 20. a začiatku 21. storočia.

Nehovorte o politike a náboženstve. Tak znie pravidlo číslo jedna pre najrozšírenejšiu nelegálnu dátovú sieť v Havane. Tí, ktorí sa stanú súčasťou siete routerov a antén akceptujú toto pravidlo ako podmienku prežitia. Pripojením sa k tejto službe vzniká isté spoločenstvo, pričom každý člen vie, že nesmie vzbudzovať pozornosť. Napriek všetkým týmto prísnym obmedzeniam, stojí tá skúsenosť za to. Zažiť závrať z toho, že ste online, aj keď v skutočnosti viete, že ste offline. Je to ilúzia internetu, ktorý funguje, kým svieti kontrolka na vašom routeri.

V novembrových dňoch 1989, v časoch, keď sme si všetci tykali, prišla za mnou pred vystúpením na Námestí SNP Milka Vášáryová a chcela, aby som jej prezrel text. Potom vyšla na tribúnu, uvidela plné námestie a zvolala: „Láska!“