Američania už dávno nemajú najvyšší mrakodrap sveta, nemajú najlepšie autá či letiská, a do desiatich rokov možno obrovskú americkú ekonomiku prerastie čínska. Mnohé iné veci však v Amerike zostanú ešte nadlho „naj". Napríklad americké politické kampane. Tento týždeň majú stranícky zjazd Demokrati prezidenta Baracka Obamu, minulý týždeň oficiálne nominovali Mitta Romneyho za svojho kandidáta Republikáni. Stranícke centrály a ich spriatelené organizácie do 6. novembra minú miliardy dolárov na podporu svojho kandidáta a diskreditáciu protivníka.

Pred odletom do Helsínk prehrali sedem z ôsmich prípravných zápasov. V nedeľu 20. mája 2012 boli na 8 minút a 51 sekúnd majstrami sveta! Vyše polovicu finále živili nádej na naplnenie jednej z najväčších senzácií v histórii MS. Rusko nás zastavilo superkvalitou, Malkinom, Sjominom, Dacjukom, neodolateľnou útočnou mašinou.

Priatelia dobrých kníh u našich susedov majú tento rok Vianoce už za sebou. Najsilnejší hráči na knižnom trhu vymysleli Veľký knižný štvrtok a so spoločnou marketingovou podporou vydali kolekciu atraktívnych noviniek. Súčasnú českú prózu zastupuje Petra Soukupová.

V roku 1967 som prišiel na študijný pobyt do Tübingenu. Dvadsaťdva rokov od konca druhej svetovej vojny, sedemnásť rokov od vzniku Spolkovej republiky Nemecko. Rok pred Pražskou jarou v Československu a Parížskym májom. Zažil som v Tübingene Kafkovho spolupútnika Maxa Broda, filozofa nádeje Ernsta Blocha, rekonštrukciu mestského historického jadra. Bol to čas študentského protestu proti skostnatenému školstvu, starým nacistom, korupcii. Ponúkali sa rozličné riešenia od Maových červených knižiek až po teroristické červené brigády a vraždenie. U nás sovietske tanky.

Ešte nikdy som nebol na Kaukaze. Prvého Azerbajdžanca v živote som stretol vo Viedni a on ma ohromil tézou, že jeho vlasť Azerbajdžan a moja vlasť Rakúsko sú dvojčatá. Obe krajiny sú naozaj rovnako veľké, obe majú osem miliónov obyvateľov a obe sa označujú za vojensky neutrálne. Azerbajdžan si objednal svoje bankovky u toho istého dizajnéra, ktorý navrhoval euro. Dizajnér je Rakúšan a svojich zadávateľov nesklamal: Azebajdžanci majú teda bankovky bez tváre rovnako ako my.

„...hej ide to, super, ten biznis s antickými knihami, robí mi to 4 000 eurášov mesačne, fakt paráda. Konečne môžem cestovať, chodiť si na eurovíkendy so ženou...” vraví mi môj kamoš R. a ráta drobné, aby zaplatil účet presne. Presne na rupiu. Bez tringeltu. O týždeň neskôr, v inej reštaurácii, zaplatil o sto rupií menej a ušiel. Ja som sa vrátila a doplatila som to, aj s tringeltom.

Konečne je ryba vo vode. Pláva si voľne medzi svojimi a dýcha vodný kyslík. Dorotka je v štúdiu. Po štyroch rokoch práce na všetkom len nie na hudbe, po 4 rokoch tápania, čo kde ako s kým, kedy, a najmä za čo, po celom tom čase písania textov v indických vlakoch a a studených himalájskych hoteloch a komponovania v tých málo voľných chvíľach medzi všetkými mojimi pohybmi medzi kontinentmi, krajinami, domovmi, prácami, kamarátmi a životmi. Stačí. Sadnúť si na riť, dokončiť motívy, dopísať refrény, nájsť kapelu, a spustiť Cubase.

Náhoda je sviňa. Alebo nie je, a všetko sa riadi plánom vyššieho rádu. V stredu 30. novembra zomrel Zdeněk Miler, autor Krtka a chvíľu to vyzeralo tak, že Lokal TV, prvý slovenský animovaný seriál pre dospelých, ktorý JOJ s veľkým promom odštartovala 1. decembra, má zamiesené na prvý lokálny škandál. Zavraždili v nej totiž nepekným spôsobom práve Milerovho Krtka. Iste, nešlo o autorský zámer, ale azda už len z piety by som čakal, že Lokal TV odštartuje inou epizódou.

Dokumentaristka Zuzana Piussi práve nakrúca dokument o tom, čo sa u nás deje, píše scenár k filmu podľa poviedok svojej sestry Lucie a pokiaľ je ešte kde, hrá v divadle Skrat. Fláka sa, kedy chce, pracuje od nevidím do nevidím a nemá žiadne sociálne istoty.

O neutrínach sme si desiatky rokov mysleli, že sú bezhmotové, t. j. že majú nulovú hmotnosť. Dnes si to nemyslíme. Prečo sme si to predtým mysleli, a teraz už nie?