V minulom roku si Soukupová z Magnesia Litera odniesla hlavnú cenu za triptych poviedok Zmizet. Teraz ponúka svojim priaznivcom Martu v roce vetřelce a jej denník.
Žánrové experimenty sa v tomto prípade nekonajú. Skutočne ide o poctivo písaný denník 19-ročného dievčaťa, či skôr mladej ženy. Záznamy sú raz stručné, inokedy rozsiahlejšie, ale vždy písané šikovne odpozorovaným jazykom dospievajúcich.
Marta nie je osudom predurčený outsider. Žije v primerane usporiadanej pražskej rodine. Má mladšiu sestru a staršieho brata, ktorý už „utiekol“ s priateľkou do vlastnej garsónky. A kdesi za Prahou v starom zámku, prestavanom na domov dôchodcov, dožíva za závojom senilných nedorozumení jej babka. Marta má práve posledné prázdniny, po nich má začať univerzitné štúdium filológie. Vždy rada čítala a písala dobré slohy. Čo iné jej zostávalo, ako sa stať „holkou z fildy“?
Viac ako obsah indexu ju zaujíma Robert, kolega z letnej brigády, starší – už po tridsiatke, údajne bez záväzkov. Perspektíva usporiadaného života ambicióznej ženy sa začína rúcať. Marta akoby sa nakazila neuchopiteľnou (a neliečiteľnou) bezmocnosťou. Nedokáže sa rozhýbať na zápočty a seminárky.
A potom tie nešťastné komunikačné skraty. Rodičia, áno, tí chcú vždy len dobre, a pritom sú tak neznesiteľne nudní. Starší brat má poruke zásobu životných rád, ale nech si ich nechá pre seba a svoju babu. Jej predsa nežné a chápajúce náručie poskytne Robert.
Tento softvér má však „kritickú chybu“. Marta odhaľuje Robertov paralelný život. Keď mu chce dať kopačky, do jej života vstupuje votrelec – malý a bezbranný. Na rok votrelca bude dlho spomínať! Spontánny potrat veci zdanlivo vyrieši, ale Martina trajektória klesá ďalej...
Takýchto zraniteľných Márt je nepochybne veľa. Sú nevládne, vyhladované po citoch, rozčarované z nekompromisného sveta, triezvejú nielen z večerných žúrov, ale aj zo svojich dievčenských snov.
Literatúra o vzťahoch je synonymom pre lacné story úspešných žien a mužov, ich sexuálne dobrodružstvá a cynické „múdrosti“ o svete, v ktorom samci a dlhonohé krásky víťazia. Petra Soukupová to skúša inak, píše civilne a zdanlivo iba ten najobyčajnejší denník. Sugestivita (a ťaživý smútok) nenápadne, a nakoniec drsne vstupuje do pocitov čitateľa.
Ak sa veci majú takto, je vôbec možné zvládnuť život? Ako pomôcť tým, ktorí sú napriek fyzickej dospelosti takí bezbranní? Ak sú rodičia skutočne trápni vo svojom moralizovaní a starostlivosti, čo je náhradou – ignorancia či „studený odchov“? Prečo láska najbližších tak rýchlo degeneruje na chladnú odťažitosť a nepriateľstvo? Aký je liek na zabuchnuté dvere, za ktorými si tínedžeri vegetujú vo svojej povznesenosti? Ide len o povinnú daň z luxusu?
Čitateľ Martinho denníka šípi, že autorka siahla po predlohe z vlastného zápisníka. Marta je napriek sociálnemu pádu sčítaná, je to kaviarenský knihomoľ. V tom sa stáva trochu nereálna, menej uveriteľná. Výhodou je, že z denníka získame kvalifikovaný prehľad odporúčanej literatúry a kníh, ktorým je dobré sa vyhnúť. Knižný product placement sa stáva trendovým.
Mladá slovenská literatúra môže práve cez svoje ženské autorky konkurovať českej próze. Nechýbajú spisovateľky, ktoré disponujú silnou mierou citlivosti (a citovosti). Emotívnosť je čosi iné ako ukričaná afektovanosť, ale to druhé sa lepšie predáva. Nie všetky literárne postavy musia pracovať v bratislavských reklamkách a liečiť sa z prvotnokapitalistických depresií. Bude nám stačiť jeden knižný štvrtok, aby sa o takýchto knihách viac vedelo? Autor je publicista. Petra Soukupová, Marta v roce vetřelce, Host, 2011
Žánrové experimenty sa v tomto prípade nekonajú. Skutočne ide o poctivo písaný denník 19-ročného dievčaťa, či skôr mladej ženy. Záznamy sú raz stručné, inokedy rozsiahlejšie, ale vždy písané šikovne odpozorovaným jazykom dospievajúcich.
Marta nie je osudom predurčený outsider. Žije v primerane usporiadanej pražskej rodine. Má mladšiu sestru a staršieho brata, ktorý už „utiekol“ s priateľkou do vlastnej garsónky. A kdesi za Prahou v starom zámku, prestavanom na domov dôchodcov, dožíva za závojom senilných nedorozumení jej babka. Marta má práve posledné prázdniny, po nich má začať univerzitné štúdium filológie. Vždy rada čítala a písala dobré slohy. Čo iné jej zostávalo, ako sa stať „holkou z fildy“?
Viac ako obsah indexu ju zaujíma Robert, kolega z letnej brigády, starší – už po tridsiatke, údajne bez záväzkov. Perspektíva usporiadaného života ambicióznej ženy sa začína rúcať. Marta akoby sa nakazila neuchopiteľnou (a neliečiteľnou) bezmocnosťou. Nedokáže sa rozhýbať na zápočty a seminárky.
A potom tie nešťastné komunikačné skraty. Rodičia, áno, tí chcú vždy len dobre, a pritom sú tak neznesiteľne nudní. Starší brat má poruke zásobu životných rád, ale nech si ich nechá pre seba a svoju babu. Jej predsa nežné a chápajúce náručie poskytne Robert.
Tento softvér má však „kritickú chybu“. Marta odhaľuje Robertov paralelný život. Keď mu chce dať kopačky, do jej života vstupuje votrelec – malý a bezbranný. Na rok votrelca bude dlho spomínať! Spontánny potrat veci zdanlivo vyrieši, ale Martina trajektória klesá ďalej...
Takýchto zraniteľných Márt je nepochybne veľa. Sú nevládne, vyhladované po citoch, rozčarované z nekompromisného sveta, triezvejú nielen z večerných žúrov, ale aj zo svojich dievčenských snov.
Literatúra o vzťahoch je synonymom pre lacné story úspešných žien a mužov, ich sexuálne dobrodružstvá a cynické „múdrosti“ o svete, v ktorom samci a dlhonohé krásky víťazia. Petra Soukupová to skúša inak, píše civilne a zdanlivo iba ten najobyčajnejší denník. Sugestivita (a ťaživý smútok) nenápadne, a nakoniec drsne vstupuje do pocitov čitateľa.
Ak sa veci majú takto, je vôbec možné zvládnuť život? Ako pomôcť tým, ktorí sú napriek fyzickej dospelosti takí bezbranní? Ak sú rodičia skutočne trápni vo svojom moralizovaní a starostlivosti, čo je náhradou – ignorancia či „studený odchov“? Prečo láska najbližších tak rýchlo degeneruje na chladnú odťažitosť a nepriateľstvo? Aký je liek na zabuchnuté dvere, za ktorými si tínedžeri vegetujú vo svojej povznesenosti? Ide len o povinnú daň z luxusu?
Čitateľ Martinho denníka šípi, že autorka siahla po predlohe z vlastného zápisníka. Marta je napriek sociálnemu pádu sčítaná, je to kaviarenský knihomoľ. V tom sa stáva trochu nereálna, menej uveriteľná. Výhodou je, že z denníka získame kvalifikovaný prehľad odporúčanej literatúry a kníh, ktorým je dobré sa vyhnúť. Knižný product placement sa stáva trendovým.
Mladá slovenská literatúra môže práve cez svoje ženské autorky konkurovať českej próze. Nechýbajú spisovateľky, ktoré disponujú silnou mierou citlivosti (a citovosti). Emotívnosť je čosi iné ako ukričaná afektovanosť, ale to druhé sa lepšie predáva. Nie všetky literárne postavy musia pracovať v bratislavských reklamkách a liečiť sa z prvotnokapitalistických depresií. Bude nám stačiť jeden knižný štvrtok, aby sa o takýchto knihách viac vedelo? Autor je publicista. Petra Soukupová, Marta v roce vetřelce, Host, 2011
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.