Chodí po svete, aby šíril myšlienku osobných dôchodkových účtov a pomáhal presadzovať dôchodkové reformy podobné tej, ktorú kedysi vo svojej krajine presadil on. Keď sleduje nás, je stále optimista. José Pinera.

Dvadsiateho ôsmeho septembra bude pre strednú Európu veľmi dôležitý deň. Bude sa totiž voliť v dvoch krajinách, ktoré majú dohromady štvornásobok obyvateľov Slovenska.

Odrastenejší čitatelia mayoviek si prídu na Horehroní na svoje. Lesníci a poľovníci tu burcujú na poplach. Pytliaci im vraj kynožia vysokú, diviaky, medvede aj inú zver. Ostávajú po nich zmasakrované telá, kosti a odraté kože.

„Hryzie?“ opýtal sa ma pán sklonený pod otvorenú kapotu škodovky, keď sa k nemu prikmotrila moja teriérka Sarah, vrtiac naraz chvostom i zadkom, s pootvorenými ústami a vyplazeným jazykom, stelesnená zvedavosť a otázka: „Čo to tam robíš, čo to máš, ukáž, nemáš tam nejaké maškrty?“

„Domov je tam, kde srdce svírá,“ spieva sa v jednej hardcore piesni. Ak máte chuť na niečo, kde to bolí a zoviera slasťou lásky, siahnite po milostných listoch, ktoré ako koláž vytvorila z listov svojich a listov Dominika Tatarku Erika Podlipná. Je to silné čítanie. Kniha sa volá Koláž – Pocta Dominikovi Tatarkovi.

Belgicko už zase nemá vládu. Belgicko už vlastne nie je, hovorí mnoho ľudí, ktorí tam žijú. A pretože tam vďaka Bruselu, sídlu NATO a „hlavnému mestu Európskej únie“ žijú ľudia z celej Európy, hovorí to skoro celá Európa.

Kto ich má vlastne rád? Vo verejnosti majú imidž finančných žralokov, premiér vyhlasuje, že ich má v obľube ako koza nôž, lídri opozície ich označujú za oligarchov a Ján Počiatek už tak skoro na ich jachtu nepôjde.

Kde bolo, tam bolo, žil raz jeden mních. Žil v dobe neobyčajnej ženy, o ktorej sa šírili hrôzostrašné chýry a ktorá bola bohatšia než samotný kráľ. Aj preto sa jej báli všetci biedni ľudia, i preto bola nepohodlnou v očiach mnohých mocných...

Strýco Lajo je známou pezinskou postavou. Mnohé akcie v tomto vinohradníckom malomeste, ktoré žije prekvapivo čulým kultúrnym životom, majú jeho rukopis a je za nimi jeho práca. Stále dobre naladený muž, milovník vína, dobrej muziky a divadla, je pritom už sedem rokov pripútaný na invalidný vozík.

Môže byť Macedónsko, kde sa v oblastiach, ktoré obývajú Albánci, pre násilnosti opakovali predčasné voľby, zdrojom nového etnického konfliktu v epicentre Balkánu? – tak znie naliehavá otázka. Britský The Economist o ňom píše ako o štáte, ktorý si svet všíma iba vtedy, keď sa tam udeje niečo zlé. Momentálne je opäť „na výslní“.