V súčasnosti máme toľko prístrojov, ktoré nám majú ušetriť čas, a pritom, keď ich používame, napokon toho času máme ešte menej. Unikajú nám základné a zväčša tie najpríjemnejšie veci. Napríklad doma zabúdame stolovať.

Nie, nechcem, nebudem, nesúhlasím, nepáči sa mi to, nepodporujem, neprihlásim, nepodpíšem, nedám, neprispejem. Mohli by sme tomu vravieť kritická metóda a ak sa to robí poriadne, s človekom to zamáva. Na konci mu zostane len viera, že ak bude treba skutočne konať, zachová sa správne, nerelativisticky, číro, bez ohľadov na racionalitu.

Naši západní susedia cieľavedome pracujú na tam, aby sa zbavili postkomunistického imidžu, posilňujúc vo svete vnímanie Česka ako krajiny príjemného životného štýlu, kombinovaného s bohatou históriou a rozvinutou kultúrou.

Je pochopiteľné, že médiá v týchto dňoch doslova hltali a ďalej šírili názory z Breivikovho manifestu, ktorý spísal na 1500 strán. Niektorí komentátori zašli tak ďaleko, že za spoluvinníkov masovej vraždy označovali aj úplne štandardných kritikov multikulturalizmu či islamu.

„Některý věci jsem si vyfilozofoval už v pěti letech. Říkávali, že jsou věci, které si nekoupíš – lásku, zdraví… Vydedukoval jsem si, že když dostanu nemoc, třeba rakovinu, tak tam příčinná souvislost mezi tím, že mám peníze, a nemocí je nesmysl. Takže furt je lepší mít případně rakovinu a peníze, než mít rakovinu a nemít peníze.“

Je to tam ako z príručky politickej korektnosti, ako si ju asi predstavuje komerčná televízia: tučný, chudá, starý, mladý, prirodzená, silikónová, štíhla, moletná, slobodní, zadaní, rozvedení, detní i bezdetní, svetobežníci i domasedi z malomesta, chýba už len exot inej farby pleti a homosexuál, ktorý otvorene priznáva svoju orientáciu, ale možno sa ešte dočkáme nejakého coming outu v priebehu vysielania.

Mal som tri sny. Chcel som byť smetiar, ale iba ten, ktorý stojí vzadu na aute. Druhým snom bol spevák a tretím pilot. Tie posledné dva sa mi splnili.

Slovensko nemá veľa ľudí, ktorých práca znesie svetové kritériá. A ešte menej je tých, ktorých prácu ocení samotný svet. V slovenskom filme sa za posledné roky udial zázrak. Na malý počet nakrútených filmov veľa medzinárodných úspechov. V dokumente ide až o generačnú vlnu.

Požiar dlhovej krízy už ohrozuje aj tretiu najväčšiu ekonomiku eurozóny. Pritom Taliansko je príliš veľké, aby ho ostatní zachránili. V čom tkvie jadro problému tejto krajiny? A podarí sa jej dostať z dlhovej pasce vlastnými silami?   

Keby sme žili na Západe, mohlo by niekomu napadnúť, že aférka okolo filmu Cigán a slovenských železníc je dobre vymyslený marketingový ťah. Dosť sa o tom popísalo, film sa v horúcej podobe dostal na stránky médií ešte pred premiérou.