O neutrínach sme si desiatky rokov mysleli, že sú bezhmotové, t. j. že majú nulovú hmotnosť. Dnes si to nemyslíme. Prečo sme si to predtým mysleli, a teraz už nie?

Je celkom možné, že pod valom Európy nájdu svoj hrob i iné garnitúry, ba dokonca i celé štáty. To, že pochoval vládu Ivety Radičovej, je však zlyhanie čisto vnútroslovenské a môže vyjsť krajinu drahšie než tie 3 miliardy eur, čo boli v hre.

Aj oni majú na titulke celebrity, no napriek tomu nejde o klasický bulvár. V týždenníku Plus 7 dní si môže každý nájsť svoje: úradník, upratovačka aj milovník histórie. A funguje to dokonale.

Na tie chvíle sa nedá zabudnúť – tak ako u nás doma tí, ktorí to zažili, nikdy nezabudli na vpád tankov do Československa v auguste 1968. Hľadeli sme na opakovane vysielané zábery z apokalypsy, na oheň, dym a pád. Cítil som zmes šoku a zdesenia, smútku a bolesti, úzkosti a obáv, spomienok a obdivu. Svet sa obrátil naruby.

Neutrína prechádzajú aj tou najhustejšou hmotou akoby nič, vôbec si ju nevšímajú. Len kde-tu sa jedno z nich zrazí s nejakým atómom a povie nám niečo zaujímavé.

Kredit. To slovo často počuť v dnešnom Maďarsku. Vo mne vyvoláva vlastne kladné pocity, veď kto má kredit, tomu možno dôverovať. V historickej pamäti Maďarov sa zasa zachovalo, že to bol názov epochálne významného diela Istvána Széchenyiho. V Kredite (Hitel) roku 1830 gróf sformuloval svoj program občianskej premeny uhorskej spoločnosti. A s odkazom na veľkého predka to bol názov aj nášho časopisu.

Naša budúcnosť závisí od vzdelanosti našich detí. Akosi tušíme, že vzdelávanie je prioritou každej rozumnej spoločnosti. Napriek tomu u nás nefunguje. Ako žiak som absolvoval množstvo neúspešných školských reforiem a môj vnútorný odpor k režimu vyplýval v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch v prvom rade z negatívnej rodičovskej skúsenosti so znormalizovanou školou.

Nula bodov z dvojzápasu s Arménskom v kvalifikácii na Euro 2012 vyzerá hrozivo. Skóre 1:7 vyzerá úplne katastrofálne. Napriek tomu bolo v tom minulotýždňovom zápase niečo veľmi uspokojujúce.

Posledný júnový týždeň v Prahe dostal označenie „týždeň slobody“. Začiatkom týždňa sa v Černínskom paláci, sídle Ministerstva zahraničných vecí, konala konferencia, ktorá pripomenula 20. výročie konca Varšavskej zmluvy. Áno, tej Varšavskej zmluvy, ktorej tanky nám v auguste 1968 tak nežne poskytli „bratskú internacionálnu pomoc“. A potom u nás 23 rokov zostali...

Už takmer dva mesiace uplynuli od otvorenia rakúskeho pracovného trhu. Invázia barbarov z východu sa však nekoná. Ako vidia svoju prácu u nášho juhozápadného suseda Slováci, ktorí tam pôsobia už niekoľko rokov?