Slovensko zápasí o svoju budúcnosť ako v rokoch 1998 a 1989. Moc unáša krajinu na východ a protestujúcich občanov obviňuje zo štátneho prevratu. Je si opozícia vedomá svojej zodpovednosti? Čo urobí, aby sme neskončili zle? Pod lampou sú lídri PS, KDH a SaS. Michal Šimečka, Milan Majerský a Branislav Gröhling.

10. januára 2025 mal v poľských kinách premiéru film Putin, snímka, za ktorou stojí jeden z komerčne najúspešnejších súčasných poľských filmových tvorcov, režisér, scenárista, producent a sociológ Patryk Vega.

Hovoriť v tejto prelomovej dobe s predsedami PS, KDH a SaS o spolupráci na budúcom Slovensku bolo veľmi zaujímavé. Oni traja – a ich strany – práve stoja pred výzvou, aká sa vyskytuje raz za život celej generácie.

Evolúcia prebieha. Aj práve teraz, vo mne, pri mne, mojím prostredníctvom. Aj vo chvíli, keď píšem tento text, akýmsi spôsobom do nej vstupujem, nech by môj podiel bol akokoľvek malý a môj vplyv na ňu úplne inej povahy, než svojmu konaniu sám prisudzujem. (Ba aj vtedy, keď mu neprisudzujem žiadny význam.)

PZ RE predtým apelovalo na Tbilisi, aby usporiadalo „nové skutočne demokratické parlamentné voľby“, prepustilo politických väzňov a obnovilo snahy o integráciu do Európskej únie.

Namiesto Lenina by mal podľa Dugina ležať po svojej smrti na Červenom námestí Putin.

Lily stojí pred rečníckym pultom na pohrebe svojho otca. Na matkinu žiadosť má predniesť prejav, v ktorom má zmieniť päť vecí, ktoré na otcovi mala rada. Stojí tam so zoznamom. Je prázdny. Voči otcovi, ktorý fyzicky týral jej mamu, prechováva len zášť, a tak odíde.

Ako jediné riešenie vidí predčasné voľby. Uviedol to vo svojom stanovisku.

Navzdory svojmu veku, Jakub Naod citlivo vníma dianie na Slovensku. Ako vraví: „Sloboda nie je samozrejmá a keď zlomíme nad Slovenskom palicu, tak už tu možno dlho nebude.“ Jeho odhodlanie a vôľu, ktorá z neho vyžaruje, by sme dnes potrebovali viacerí.

Vo svojom rozhodnutí ministerstvo vyhovelo odvolaniu, ktoré podalo Združenie domových samospráv.