V živote človeka príde chvíľa, keď si začne klásť otázky o zmysle svojho života, o veciach, ktoré ho presahujú, keď začne hľadať cestu ku skutočnému ja, k Bohu. Prečo však dnes zamieri radšej do indického ašrámu či inej exotickej destinácie, keď má pod nosom svoj kostol či synagógu?

Obľúbený festival Bratislavské jazzové dni, ktorému ťahá pomaly na štyridsiatku, stále dokáže niečím prekvapiť a vziať tak argumenty z rúk tým, ktorí by ho chceli predčasne poslať do dôchodku. Aj tohto roku sa na ňom vyskytli koncerty, do ktorých sa určite oplatilo investovať čas i peniaze.

Toto píšem v Dánsku, v Kodani. Pri tejto krajine mi vždy automaticky skrsne na um najvýznamnejšie a jedinečné dielo hlavného predstaviteľa neštišskej poetickej školy Rastislava Dodoka, ktorým, ako všetci vieme, je hymnická poéma Severská sága.

Adam Michnik, šéfredaktor denníka Gazeta Wyborcza, nedávno vycestoval do Maďarska, aby demonštroval proti Viktorovi Orbánovi a postavil sa za slobodu slova. Jeho cesta do Budapešti však bola v Poľsku prijatá ako prejav pokrytectva. Dôvod je ten, že aktivity samotného Michnika považuje viacero publicistov za vážne ohrozenie slobodnej verejnej diskusie.

Po jedenásťročnej prestávke vychádza spoločný album ikony európskeho džezu, Jana Garbareka a fenomenálnych The Hilliard Ensemble. Projekt Officium novum, opäť prekračujúci hranice žánrov i času, hudobníci predstavia v septembri aj v Bratislave. Na festivale Konvergencie.

V parížskom Múzeu Cluny – Národnom múzeu stredoveku prebieha výstava Zlatom a ohňom – umenie Slovenska na konci stredoveku. Kurátorsky ju pripravil Dušan Buran, kustód zbierky gotického umenia Slovenskej národnej galérie. Výstavu si denne pozrie približne tisíc návštevníkov.

Na najvyšších poschodiach moci prebieha urputný boj medzi pohlaviami, kvóty svištia naokolo. Na dolnom fronte ženstvo získava strategickú prevahu, mužstvo je zdecimované a stráca bojovú morálku. Povolali posily zo zálohy – retrosexuálov!

Sú isté veci (prevažne sú to veci staré a ešte prevažnejšie sú to dopravné prostriedky) , ktoré vyzerajú, akoby boli živé. A čo viac, niektoré pripomínajú zvieratká. Zvieratká neurčité, pri pohľade na ktoré sa nedá s istotou povedať – aha, to vyzerá ako mačka, ale predsa v človeku vyvolávajú isté pocity nehy.