Hoci sa komiks v Česku teší omnoho širšej „čitateľskej“ základni, a vlastne i väčšiemu rešpektu ako u nás, v roku 2003, keď vyšiel Bílý Potok – prvý diel neskoršej trilógie o Aloisovi Nebelovi, situácia na komiksovom trhu sa s tou dnešnou nedala porovnať.

Nie bratia Česi, dokonca ani Maďari či Vietnamci. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny zverejnilo, že najpočetnejšiu skupinu z takmer 21,3 tisíca pracujúcich cudzincov na našom trhu tvorí 4,6 tisíca občanov Rumunska. Kde a čo u nás robia? A ako sme ich prijali?

S t r a š n e p o m a l y sa píše na počítači, keď mám zmrznuté ruky. Písmenko za sekundu. Žiadna diakritika. A to sa nemám na čo sťažovať. Po roku (áno po roku!) som konečne na treku. A už tretí deň mám slzy v očiach, vždy ked idem popredu, predo mnou nik, iba hory a Boh. Ani som nevedela, ako mi to chýba. Nie šport, nie osemtisícovky. Ale maličkosti. Tie veľké popraskané líčka malých šerpských detí. Volám ich Šerpiatka.

Priatelia dobrých kníh u našich susedov majú tento rok Vianoce už za sebou. Najsilnejší hráči na knižnom trhu vymysleli Veľký knižný štvrtok a so spoločnou marketingovou podporou vydali kolekciu atraktívnych noviniek. Súčasnú českú prózu zastupuje Petra Soukupová.

Európska centrálna banka nakupuje v snahe o stabilizáciu trhov dlhopisy otáznej kvality. Poskytuje komerčným bankám úvery, kryté iba pochybným zábezpekami. Toto rizikové správanie prinesie straty, ktoré u niektorých komentátorov vyvolávajú obavy o solventnosť ECB. Tá však nikdy zbankrotovať nemusí.

Je to zvláštny pocit, ktorý teraz my Česi prežívame. Senát, druhá komora nášho parlamentu, s definitívnou platnosťou odhlasoval, že si nástupcu Václava Klausa budeme voliť priamo. A napriek tomu, že to bude v takmer rovnakom čase, v akom si Spojené štáty budú vyberať medzi Barackom Obamom a nejakým republikánskym kandidátom, je tu u nás v Česku celá voľba ponorená v hmle.

Emil, stále je nejaké výročie, podobne ako za komunistov, raz bol Deň znárodnenia, to bolo presne 28.októbra, keď bolo výročie vzniku ČSR, inokedy sa zase oslavoval víťazný február, len sa to vtedy muselo písať veľkými písmenami, teraz sa už nemusí, lebo zase až taký víťazný nebol, potom sa oslavovalo povstanie, tiež niekedy s veľkým niekedy s malým „p“, raz sa oslavovalo viac, raz menej, ale stále to bola komunistická záležitosť, iných k tomu nepustili,

Konečne je ryba vo vode. Pláva si voľne medzi svojimi a dýcha vodný kyslík. Dorotka je v štúdiu. Po štyroch rokoch práce na všetkom len nie na hudbe, po 4 rokoch tápania, čo kde ako s kým, kedy, a najmä za čo, po celom tom čase písania textov v indických vlakoch a a studených himalájskych hoteloch a komponovania v tých málo voľných chvíľach medzi všetkými mojimi pohybmi medzi kontinentmi, krajinami, domovmi, prácami, kamarátmi a životmi. Stačí. Sadnúť si na riť, dokončiť motívy, dopísať refrény, nájsť kapelu, a spustiť Cubase.

Je to zvláštny politický príbeh. Milan Polák do politiky vstupoval ako presvedčený demokrat a obdivovateľ T. G. Masaryka. Proti jednej totalite hrdinsky bojoval, aby tú druhú, komunistickú, ako nekomunista pomáhal inštalovať.

Náhoda je sviňa. Alebo nie je, a všetko sa riadi plánom vyššieho rádu. V stredu 30. novembra zomrel Zdeněk Miler, autor Krtka a chvíľu to vyzeralo tak, že Lokal TV, prvý slovenský animovaný seriál pre dospelých, ktorý JOJ s veľkým promom odštartovala 1. decembra, má zamiesené na prvý lokálny škandál. Zavraždili v nej totiž nepekným spôsobom práve Milerovho Krtka. Iste, nešlo o autorský zámer, ale azda už len z piety by som čakal, že Lokal TV odštartuje inou epizódou.