Ako nám mozog pomáha vedieť, kde práve sme? Ako to, že potme trafíme v noci do kúpeľne? Máme v hlave kompas? Ako to súvisí s Kantom? Prečo majú alzheimeroví pacienti problémy s orientáciou?

Noci sa predlžujú a tma dáva priechod zvýšenej aktivite zlých síl. Katarínou sa začínajú tzv. Stridžie dni. Pre súčasníka je vyhľadávanie stríg a bosoriek cez taký lucijský stolček len neškodným folklórom, kedysi to však bolo reálne povolanie a označeným ženám išlo minimálne o život.

Noc na Azúrovom pobreží. Ležím v posteli a pri otvorených balkónových dverách načúvam moru. Občas – prv než vlna narazí na pláž – nastane úplné ticho. Skraja vyšplechnutie.

Počas letných nocí sa rád bicyklujem v uliciach štvrti Pätsto bytov, v bratislavčine bez „ť“. Tichá štvrť postavená začiatkom šesťdesiatych rokov, rozprestierajúca sa medzi Karadžičovou a „Dulákom“ a medzi Záhradníckou a Prievozskou. Vyrastal som tam, na Budovateľskej ulici. Idúc na bicykli, míňam rady zaparkovaných áut, občas prejde psíčkar so psom, občas mačka, stále je to tichá štvrť. Štvrť môjho detstva, áno, ešte pred dvoma rokmi to bola presná štvrtina. Teda v prípade, že moje detsvo ešte trvá.

Pri zmienke o smrti nikomu nie je do smiechu. Ale niekedy aj ona dáva dobré pointy. Tu sú dve historické momentky, odľahlé, nesúvisiace, ale v mojej hlave si sadli vedľa seba. Prvá: rok 1953, Rusko. Stalin už stihol povraždiť celú ruskú inteligenciu a v krajine vládne strach, lebo stačí málo a na rade budete aj vy. Vracia sa neskoro v noci domov, zatvorí sa ako obvykle vo svojich komnatách a ako obyčajne, nechce sa nechať rušiť. Pri pokuse ísť na WC ho raní mŕtvica.

V nedeľu neskoro večer, vlastne v hlbokej noci, sa na štadióne Phoenixskej univerzity v arizonskom Glendale uskutoční súboj futbalových dynastií. Obhajcovia trofeje Vinca Lombardiho Seattle Seahawks nastúpia proti New England Patriots.

Je nedeľa v noci a my čakáme v útrobách baru Wuhan Prison na príchod legendárneho čínskeho punkového speváka Wu Wei z kapely SMZB. Práve sa vracia z koncertného turné, a tak sme potešení, že sa chce s nami stretnúť hneď na ceste z letiska v bare, ktorý sám založil.

Kresťania aj nekresťania sa na mňa obracali s otázkou, ako si vysvetliť štyridsaťpäť rokov trvajúcu vnútornú prázdnotu Matky Terezy, keď necítila „radosť, lásku ani svetlo ... akoby bola na temnejúcej pláni“.

Posledné týždne sa nič nedialo. Pripomína mi to Wernishom nájdený text, keď robil nočného strážnika a v knihe zápisov našiel text: Dnes v noci sa nič nestalo, len medzi druhou a treťou hodinou v noci som spadol zo stoličky. Včera vypukol útok udalostí. Ako hovorí Neil Gaiman, udalosti sú zbabelci, útočia v svorkách. Mám rád anglické slovo coward, znie tak starodávne.

Endre Ady, náš prorocký básnik, ktorého svojho času Slováci veľmi dobre poznali, nazval vojnu „hroznou nocou“. Videl jej hrôzy od prvej chvíle, ešte keď jej výbuch oslavovali po celej Európe davy ľudí. Úprimne povedané, sotva by som ju vedel zvažovať na makroúrovni (krajiny, národa), veď tak ako pre mnohých Slovákov, Poliakov, Maďarov a Európanov, aj pre mňa je predovšetkým osobnou minulosťou.