Ako dieťa som sa naučil vnímať obrazy cez ilustrácie detských kníh. Pamätám si ilustrácie Dobšinského Prostonárodných povestí od Karola Ondreičku, Ivana Šimka, Vincenta Hložníka, Vojtecha Stašíka, ktoré sme mali doma. Hložníkových kresieb som sa bál. Naše deti mali Martina Benku a Ľudovíta Fullu a spokojne sa smiali.

Ústava sa meniť nebude – minimálne do septembra nie. Ospravedlňujem sa za minulotýždňovú absenciu, akosi som mala toho všetkého okolo novely ústavy plné zuby a nechcelo sa mi o tom ani len písať.

Slovenskí obyvatelia majú podľa neho šťastie, že žijú v krajine, ktorá je súčasťou Európskej únie a Severoatlantickej aliancie.

Americký prezident Donald Trump v utorok oznámil dosiahnutie dohody o prímerí medzi Izraelom a Iránom. Tú zatiaľ obe strany dodržujú.

„Len veľmi málo ľudí sedelo v Café Shalva v neznesiteľnej vlhkosti jedného z tých prepotených... večerov v Tel Avive... Boli to evidentne takí, ktorí doma nemali bezpečný miklat, teda protiraketový úkryt. Kaviareň to dokonca zdôrazňovala aj vo svojich reklamách, že má a hosťom ponúka výborný stopercentný miklat. Počas prvého týždňa vojny navyše dochádzalo často k nočným útokom a škody spôsobené bombami boli doposiaľ obmedzené na najvyššie poschodia budov. Neskôr nám síce povedali, že úlomky a tlaková vlna ohrozovali už aj byty na nižších poschodiach.“

Podľa jeho slov by iniciatíva mala výrazne negatívny dosah na slovenské domácnosti aj priemysel.

Vyhlásenia zazneli pred začiatkom summitu Aliancie v holandskom Haagu, kde by mali členské štáty schváliť zvýšenie ročných obranných výdavkov na päť percent HDP.

Veriť v to najlepšie, ale pripravovať sa na to najhoršie. Alebo tak nejako. V praxi by to asi malo znamenať, že by som si mal pomaly začať vybavovať zbrojný pas. Nemám ho, ani som po ňom nikdy netúžil, ale ak by bolo najhoršie, asi by bolo dobré ho mať, tak by som mal začať konať.

Česká politická reprezentace provozuje už tradičně zvláštní hru, která spočívá v tom, že česká veřejnost je ráda obelhávána. Jde o postoj, který se tu dědí už několik generací. Mám na mysli mlžení v otázkách zahraniční politiky, přičemž pokaždé, když se tak stalo, následovala katastrofa s velmi bolestivými a dlouhodobými následky. Dělo se to v roce 1938, 1948 i 1968, poněkud také v roce 1989. A stejné je to i nyní, ve volebním roce 2025, kdy je Česká republika konfrontována s fatálním ohrožením nejen ze strany fašistického Ruska.

Zmeny svetového usporiadania môžu postihnúť najmä malé krajiny v strede Európy, ale nikto nevie, kde by sa také zmeny zastavili a ako by zasiahli aj veľké štáty. Čo môže Európa urobiť, aby sa nestala obeťou Ruska? V štúdiu .týždňa na Globsecu bol Michael Žantovský.