The Killing, seriál z produkcie jedného z najprogresívnejších hráčov na trhu – televízie AMC, je dokonalý príklad toho, ako úspešný televízny seriál vlastne nemusí prinášať nič vyslovene nové a predsa si dokáže diváka omotať okolo prsta. Nie masového diváka, ale diváka elitára, ktorý ešte pred pár rokmi odmietal seriály ako tých netvorivých, nepôvodných proletárov televíznej zábavy. A omotáva si ho nie zdaním originality či umeleckej invenčnosti, ale remeslom na všetkých úrovniach tvorby, od námetu cez scenár a réžiu až k technickej realizácii.

V detstve nás balamutili rozprávkami o tom, ako psík žije s mačičkou v pevnom zväzku a že krtko žuje žuvačku a kamaráti sa s myškou. V dospelosti neraz sami ochotne uveríme mýtom. Napríklad tomu, že aj slony z času na čas potrebujú riadnu dávku alkoholu.

Skončili sa fašiangy, v mestách sa doplesalo, folkloristi v utorok pochovali basu, nastal čas trochu sa upokojiť, očistiť, myseľ i telo. Kedysi sa tomu hovorilo pôst, teraz je v móde slovo detox.

Moderátorku Adelu Banášovú momentálne živí rádio a komerčné akcie. Neutiahla sa, len odmieta moderovať veci, v ktorých nevidí zmysel. Scenáre čítať nepotrebuje, tie sú pre hercov. Ani písať ich nechce, aby jej nebolo ľúto, že tie perly nehovorí sama.

Najhorší zažitok týchto volieb mám za sebou, a žiadny opačný už neočakávam. A predsa idem voliť, pričom si vyberiem stranu, s ktorou nemám až tak veľa spoločného. Čo ma k tomu vedie?

Do Grécka smeruje druhý záchranný balík. Len samotné Nemecko prispeje vyše 36 miliardami eur. Na aténskych uliciach napriek tomu vidno vlajku EÚ s hviezdičkami usporiadanými do podoby hákového kríža a na demonštráciách sa pália nemecké zástavy. Nevďačnosť? Skôr reakcia na ďalší danajský dar.

Je to zvláštny pocit, ktorý teraz my Česi prežívame. Senát, druhá komora nášho parlamentu, s definitívnou platnosťou odhlasoval, že si nástupcu Václava Klausa budeme voliť priamo. A napriek tomu, že to bude v takmer rovnakom čase, v akom si Spojené štáty budú vyberať medzi Barackom Obamom a nejakým republikánskym kandidátom, je tu u nás v Česku celá voľba ponorená v hmle.

Najprefláknutejšími športovými citátmi sú nepochybne tieto dva: Nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa. A potom to menej politicky korektné olympijské motto: Rýchlejšie, vyššie, silnejšie. Pozrime sa touto športovou optikou na veľtrh spotrebnej elektroniky CES 2012.

Kde bolo, tam bolo – stačia štyri slová, a už je jasné, že sme v rozprávke. Mohli by sme naznačiť, že aj za siedmimi horami, ale to už by zbytočné. To „kde bolo, tam bolo“ na kontextové ukotvenie bohato stačí, ide totiž o to najpresnejšie časovo-priestorovo-príbehové vymedzenie vôbec. Ak začneme príbeh práve takto, nikto už nás nebude obviňovať z paktovania s realitou, sme v bezpečí fantázie, kde sa môže stať čokoľvek.

Vstala o šiestej ráno a opatrne si rozčesala vlasy. Použila zlomenú zubnú kefku s tými najtvrdšími štetinami. Vlasy jej siahali takmer po pás, ale teraz, keď si ich česala, to bolo poslednýkrát, na rozlúčku. Svoju zvlnenú hrivu totiž ešte pred Vianocami vymenila za peniaze.