V roku 2011 vyšlo niekoľko desiatok kníh slovenských autorov a autoriek a k tomu niekoľko stoviek slovenských a českých prekladov. Vybrať z nich jednu „naj" knihu nie je možné, zostavovať „rebríček kvality" je absurdné. Namiesto toho sme oslovili niekoľko ľudí, ktorí majú ku knihám blízko a spýtali sme sa ich, čo z pôvodnej slovenskej literárnej tvorby a čo z prekladov do slovenčiny a češtiny ich tento rok najviac zaujalo. Tu sú ich odpovede.

S t r a š n e p o m a l y sa píše na počítači, keď mám zmrznuté ruky. Písmenko za sekundu. Žiadna diakritika. A to sa nemám na čo sťažovať. Po roku (áno po roku!) som konečne na treku. A už tretí deň mám slzy v očiach, vždy ked idem popredu, predo mnou nik, iba hory a Boh. Ani som nevedela, ako mi to chýba. Nie šport, nie osemtisícovky. Ale maličkosti. Tie veľké popraskané líčka malých šerpských detí. Volám ich Šerpiatka.

Ako je to s tými neutrínami? Naozaj sa pohybujú rýchlejšie ako svetlo vo vákuu, alebo je to len zdanie, spôsobené nejakou malou chybou experimentátorov? Ak je to celé spôsobené len malou a dobre ukrytou chybou, ako sa dá taká chyba odhaliť? A ak sa neodhalí, bude to znamenať prevrátenie fyziky hore nohami?

Keby som ešte niekedy musel utekať z tejto krajiny, to prvé, po čom by som siahol, okrem pasu, zvitku dolárov a možno nejakého rodinného zlata či hrsti diamantov, by bol diplom. Diplom z Karlovej univerzity, ako nám celý môj život vtĺkali do hlavy, najstaršej univerzity na sever od Álp, diplom z jedinej školy, ktorá v Česku a na Slovensku za niečo stojí.

Hoci je film Viditeľný svet celovečerný hraný debut Petra Krištúfka (1973), jeho autor nie je v slovenskej kinematografii (a takisto ani literatúre) nijaký nováčik. Venuje sa dokumentaristike, stredometrážnej filmovej tvorbe a aj tej televíznej. Zväčša ide o to, čomu zvykneme hovoriť autorské projekty.

Sedím pred nepálskou telkou, dávajú indické telenovely. Nepálka sediaca vedľa mňa, učiteľka našich sirôtok, sa dychtivo vžíva do deja a ja sa usmievam. Tento druh herectva by neprešiel nielen v Európe, ale ani v mexickej či argentínskej megatelevýrobe. V spodnej časti obrazovky idú akési reklamy vo forme rýchloidúcich tituliek, podobne ako výnimočné správy, zľava doprava. Odrazu zaregistrujem v tej rýchlosti známe slovo, ani si presne neuvedomujem, aké, len viem, že nepatrí do nepálskeho trelevízora. Zaostrím, slovo sa opakuje znova. Slovakia.

Vystúpenie kapely Paris Suit Yourself v júli na Pohode patrilo medzi najväčšie prekvapenia festivalu. Ťažko definovateľná hudba tejto kozmopolitnej štvorice nútila ľudí skákať a zároveň pozorne počúvať. Na Pohoda Indoor Camping Festivale to budeme môcť zažiť znovu.

Hovorí, že jedno jeho oko filmuje, druhé fotografuje. Fotograf a kameraman Martin Kollár je najvýraznejšou osobnosťou svojej generácie, desať rokov je členom prestížnej agentúry Agence VU. Neobyčajným spôosbom fotografuje tie najobyčajnejšie veci.

Nechce sa mi tomu veriť. Čítam to raz, druhýkrát, pre istotu sa štipnem, potiahnem za ucho, nefunguje to. Ministerka Agnieszka Kozlowska-Rajewiczová, širšej verejnosti neznáma osoba, navrhla, aby za takzvaný nenávistný prejav proti gejom, lesbám a transsexuálom hrozili dva roky väzenia. Vyzvala ministra spravodlivosti, aby pripravil novelu trestného zákona. Vyzerá to tak, že ministerka je správny človek na správnom mieste, komentovala dianie Anna Grodzka z Palikotovho hnutia.

Slovensko je v roku 2012 určite lepším miestom pre život než pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi. Napriek tomu je znepokojujúce, že v krajine existuje etnická skupina, ktorá sa na ekonomickom raste a užívaní si jeho plodov podieľala vo veľmi obmedzenej miere: Rómovia.