V týchto dňoch znova vychádza 300, zásadný grafický román Franka Millera a Lynn Varleyovej, ktorý môže v domácom prostredí fungovať ako dobrý príklad toho, prečo sa dá komiksom tak ľahko prepadnúť a prečo im zväčša prepadajú ľudia, na ktorých by to sotva kto povedal.

Vysoká škola má dve základné úlohy: učiť a „robiť vedu“. Pri akreditácii vysokých škôl sa kladie dôraz prakticky výlučne na kvalitu vedy. Požadujú sa síce aj údaje o obsahovej náplni jednotlivých predmetov, čo iste s výučbou súvisí, ale nestretáme sa s ambíciou vyhodnotiť, či sa podľa deklarovaných syláb učí dobre, alebo zle.

Vysoké školy sú predovšetkým školy. Niektoré z nich sú popritom aj „vedeckými ustanovizňami“, pretože veda – nakoniec tak, ako všetko – sa najlepšie učí tam, kde sa naozaj robí. Vedecký výskum však nie je prvoradým poslaním univerzít a iných vysokých škôl. Ich prvoradým poslaním je učenie.

Vysoké školy sú predovšetkým školy. Niektoré z nich sú popritom aj „vedeckými ustanovizňami“, pretože veda – nakoniec tak, ako všetko – sa najlepšie učí tam, kde sa naozaj robí. Vedecký výskum však nie je prvoradým poslaním univerzít a iných vysokých škôl. Ich prvoradým poslaním je učenie.

Náš prominentný stĺpčekár Milan Lasica hovorí, že robí, lebo musí. Musí prísť do divadla, ísť na zájazd, napísať fejtón. Nejde o to, či sa mu chce, ale kedy to musí byť. Občas sa mu prihodí aj také, že má voľno. Vtedy najradšej hlivie alebo športuje.

Okrem kliešťov a podobnej hávede prebudilo hrejúce slnko k aktivite aj odborárov. Kovácki, železničiarski, vodičskí, prepravcovskí a ďalšie druhy sa pchajú pred objektívy a neprestanú s tým, až kým zasa nebude zima. Ale všimli ste si niekedy, že by medzi nimi postávali a z bagiet odštipkávali odborári zastupujúci pracovníkov z reklamy, marketingu a ďalších typicky asapiensovských odvetví?

Chcete bývať pekne, zdravo a úsporne? Zabudnite na predsudky a prefabrikáty. Ak navyše nemáte obe ruky ľavé a viete si čo-to urobiť svojpomocne, je pre vás dom z hliny a slamy ako stvorený. Príklady, že to ide, už sú. Aj u nás.

Emil, pre nedostatok inej činnosti čumím na telku. Vieš, že som bol vždy dosť technický typ, zaujímali ma moderné prístroje, foťáky, magneťáky a podobné blbiny. Keď som mal desať rokov, dostal som od Ježiška fotoaparát, v tom čase som už na Ježiška neveril, ale doma som to nepovedal, aby som rodičom nepokazil radosť.

Keby príbeh zniesol iróniu, dalo by sa povedať, že šťastím Slovenska sú jeho odbory. Nevraviac o juhu EÚ či Francúzoch, sú len slabým odvarom napríklad aj svojich českých kolegov.

Dramaturgička a prekladateľka Zora Jaurová posledné štyri roky venovala všetko svoj čas projektu Košice 2013. Profesionálne sa venuje kultúre, umeniu, teda veciam, ktoré robia ľudia vo voľnom čase. Po odvolaní z vedenia projektu má zrazu volný čas aj ona.