Keď vznikali texty Desatora, snažili sme sa s režisérmi a autormi vyhnúť tomu, aby sa písali katechizmové obrázky alebo lacné provokácie. Chceli sme byť zrozumiteľní, no zároveň sme nechceli rozmieňať prikázania na drobné a robiť z nich instantnú kuchynskú etiku.

D-Day! Minulý týždeň si spojenci z čias druhej svetovej vojny pripomínali 70. výročie vylodenia v Normandii, Dňa D. Deň D, 6.jún 1944, zmenil svet a smerovanie dejín. Bol to začiatok spojeneckej ofenzívy voči nacistickému Nemecku, ktorá napokon vyvrcholila jeho porážkou, a zároveň najväčší obojživelný útok v dejinách vojenstva.

Tento víkend nás čakajú eurovoľby. Ich slovenské výsledky európskou politikou nezamiešajú. Napriek tomu však budú z nášho pohľadu napínavejšie ako ktorékoľvek eurovoľby predtým.

„Sme produktom kapitálu a žijeme len dovtedy, pokiaľ to chcú tí, ktorí nám vládnu... Tí, ktorí potrebujú našu prácu, aby mali zisk...“ Bratislavské divadlo Aréna uviedlo divadelnú hru Karl Marx Kapitál, ktorú na objednávku napísal Peter Lomnický, známy najmä ako prekladateľ divadelných hier. Jeho monologický pamflet, ktorý cituje Marxa, Žižeka, Palahniuka, Houellebecqa či Becketta, otvorene pomenúva hybné sily trhovej spoločnosti, ale aj ich bezprostredné dopady na život a psychiku jednotlivca či ekosystém. Robí tak inteligentne, s nadhľadom a vtipne. V Lomnického texte neexistuje hluché miesto, každá veta má svoj význam a každá myšlienka svoju hĺbku a silu.

Nie je to veľké, dymí to a považuje sa to za súčasť samostatnej kultúry. Nie tej našej, ale pomaly sa udomácňuje aj u nás. A to aj napriek tomu, že názory na túto vec sú rôzne, často kontroverzné. Vodná fajka.

Kritici európskej integrácie sa už vopred možu tešiť z výsledkov volieb do Európskeho parlamentu. Nikdy v histórii nemali euroskeptické sily také silné politické postavenie, ako dnes. Ale pre tých kritikov súčasného modelu európskej integrácie, ktorí nefandia xenofóbii a ktorých znepokojujú udalosti na východ od EÚ, to bude Pyrrhovo víťazstvo. Je správne, že sa otvorenejšie diskutuje o problémoch, ktoré so sebou integrácia prináša, ale zlou správou je, že túto agendu si privlastňujú čoraz menej príťažliví politici.

So skutočnou vedeckou prácou chcel začať hneď po nástupe do prvého ročníka univerzity, a nie až po získaní vysokoškolského diplomu. Podarilo sa a v treťom ročníku vďaka tomu získal grant v rámci programu Talenty Novej Európy. Jaroslav Ferenc.

Na Zem dopadajú zo všetkých strán rádiové vlny, hovorí sa im „kozmické mikrovlnné pozadie”. Astronómovia z výskumnej stanice na južnom póle nedávno ohlásili, že v tých vlnách je odtlačok iných vĺn, omnoho slabších, ktoré sa doteraz nikomu nepodarilo zachytiť. Gravitačných.

V dvoch lietadlách priviezli v marci 2014 z kyjevského Majdanu do Prahy štyridsať ranených – všetci plní olova. Dvoch z nich si po nevyhnutných operáciách vzal môj ukrajinský kamarát domov. Povedali mu: „Strieľali do nás – neozbrojených – profíci, zabijaci.“ Tí muži už nikdy nebudú ako predtým. Hovorili o tom, ako ich „velitelia“ z Majdanu postupne miznú, nevedno ako a nevedno kam. Otázka znie, či je táto skúsenosť prenosná a aká je jej odolnosť voči demagógii, manipulácii, zneužívaniu…. a hrubej sile.

Bez určitých vecí si už nevieme každodenný život ani predstaviť. Nie, nejde o životne nevyhnutné záležitosti, skôr o tie okolím vynútené. Každý, či chce, či nie, potrebuje byť klientom banky. Zamestnanci sa prispôsobili zamestnávateľom, ktorým je jednoduchšie zadávať prevodné príkazy, než po všetkých stránkach zabezpečovať hotovosť na výplaty. A podniky či podnikatelia sa postupne prispôsobujú nariadeniam štátu, ktorý chce lepším prehľadom v toku financií podnikateľskej obce obmedziť daňové úniky. Ak už má byť účet v banke nutné zlo, je lepšie si vybrať to najmenšie.