Nedávno som v tomto lajfstajlovom časopise čítal, že svetom letí vlna dizajnu inšpirovaná seriálom Twin Peaks. Nie som seriálový typ, za jediné pozerateľné považujem Spadla z oblakov či Arabela, očaril ma aj Sandokan, Markíz de Boadoré, ale všetko zaujímavé z tohto pohľadu sa odohralo v detstve. Potom dlho, dlho nič.

„Alfréd Hitchcock hovorieval, že desivé je to, čo nemôžeme vidieť...” Obrovská taška, v ktorej sa určite niečo ukrýva a každý by chcel vedieť, čo, nazrieť do nej, ale má taký veľký rozmer, že divákovi ostane len zvedavosť, neistota a neuspokojené predstavy.

Emigrácia mi zobrala priateľov, moje známosti z detstva, susedov aj ľudí, s ktorými som sa pozdravila raz-dvakrát na ulici. Jedného dňa mi zobrala strýkov, bratrancov, spolužiakov s ktorými som maturovala, dokonca aj hanblivého poštára, ktorý mi raz týždenne nosil papier.

Málokedy sa stane, aby sa mi do niekoľkých dní a udalostí skoncentroval základný problém celého Slovenska. Minulý týždeň mi ukázal, že ním nie je politika ani ekonomika, ale naša ochota rozpoznať pravdu.

„Ak sa človek pre niečo rozhodne a je odhodlaný robiť dobro, tak si spôsob vždy nájde.“  Alebo: „Iba zapamätanie si historických udalostí nestačí. Mali by sme sa väčšmi sústrediť na pozitívne stránky histórie a učiť sa z nej láskavosti, láske, poctivosti, mravnosti a vzájomnej pomoci a súcitu.“ Pomerne ľahko sa to vysloví, veľmi ťažko je krásnym slovám dostáť. Sir Nicholas Winton ich povedal aj naplnil.

Večerné televízne správy o udalostiach dňa uzatvárajú deň ako posledná formalita všade na svete. V Amerike však majú ešte menej serióznu, no o to zábavnejšiu dvojičku. Prichádza na rad ako posledný program v prime-time, teda predtým, ako masy vypnú televízor a idú spať. Namiesto udalostí sú stredobodom výrazní ľudia.

Emigrácia mi zobrala priateľov, moje známosti z detstva, susedov aj ľudí, s ktorými som sa pozdravila raz-dvakrát na ulici. Jedného dňa mi zobrala strýkov, bratrancov, spolužiakov s ktorými som maturovala, dokonca aj hanblivého poštára, ktorý mi raz týždenne nosil papier.

Pred pár dňami skončený festival v Cannes mal príťažlivo zostavený oficiálny výber. Nechýbali slávne osobnosti ani ambiciózni debutanti s kontroverznými témami. Zaknihoval svoj historický škandál. A napriek stopercentnému očakávaniu Nicolas Sarkozy neprišiel.

Vravia o nich, že sú hlúpe a že vedia rozprávať len o kravinách. Že sa nevedia baviť o inom, ako o handrách, účesoch a manikúre. Že nevedia nič o svete a jeho problémoch, a žijú mimo reality. Nemám ten pocit. Prišla som do styku s modelkami iba trikrát, ale ani raz som ten pocit nemala.

Lucia Piussi, textárka a speváčka Živých kvetov, napísala román a spôsobila ním celkom slušný rozruch. Je to román ostrý, priamy, je to kniha – akcia.