Kto ich má vlastne rád? Vo verejnosti majú imidž finančných žralokov, premiér vyhlasuje, že ich má v obľube ako koza nôž, lídri opozície ich označujú za oligarchov a Ján Počiatek už tak skoro na ich jachtu nepôjde.

Česká republika predstavuje pre skupinu J&T kľúčový trh. Má na ňom viac než polovicu svojich aktív a pochádza z

Definitívny „pohrebný“ kurz, ktorým po novom roku prepočítame hodnotu všetkého, je už určený a nemenný. Rovnica „výhodnosti“ však má toľko premenných, že každému vyjde výsledok, aký si želá.

Môže byť Macedónsko, kde sa v oblastiach, ktoré obývajú Albánci, pre násilnosti opakovali predčasné voľby, zdrojom nového etnického konfliktu v epicentre Balkánu? – tak znie naliehavá otázka. Britský The Economist o ňom píše ako o štáte, ktorý si svet všíma iba vtedy, keď sa tam udeje niečo zlé. Momentálne je opäť „na výslní“.

Organizovaný zločin stále fascinuje. Nakrúcajú sa o ňom filmy a televízne seriály, píšu sa knihy. Mnohí ľudia i mafiáni samotní akoby uverili romantickému obrazu mafiána, ktorý stojí mimo zákona, ale má svoju „zbojnícku česť“. Realita je menej romantická.

Je to jediné divadlo na svete, v ktorom sa hrá v rusínčine. Je to divadlo národnostnej menšiny, no v jeho repertoári zďaleka nie sú len folklórne, národnú hrdosť utužujúce kusy. Je to pravdepodobne najzvláštnejšie slovenské divadlo. Divadlo Alexandra Duchnoviča.

Tmavá noc v roku 1954, nábrežie Dunaja. Krysy sa ticho spúšťajú do vody, ktosi práve širokým oblúkom zahodil cigaretu. Vyplašila ho skupina vzrušených postáv, ktoré sa kradnú nábrežím. Ich správanie je podozrivé, snažia sa ísť nenápadne a rýchlo, postupne miznú vo vchode opusteného domu...

Je päť hodín ráno. Taxikár mešká, a keď zazriem jeho auto, nečudujem sa. Vyzerá, akoby na ňom jazdili ešte Briti. Ospalí nakladáme batohy a lanom zaväzujeme kufor, aby veci nepovypadávali. Po ulici pobehujú iba psy, no kým prejdeme zo Starého do Nového Dillí, všade je ruch.

Krása sochy, ktorú dokáže vnímať oko, krása hudby, ktorú dokáže vnímať ucho, krása jedla, ktorú dokáže vnímať jazyk spolu s nosom, to všetko sú naozaj skvelé veci. Ale čo je to v porovnaní s krásou poškrabkania, ktoré dokáže vnímať chrbát?

Napádajú náhodné obete. Dobijú ich, dobodajú nožmi a