Dušan Mitana je môj dlhoročný kamarát a naše priateľstvo neskalilo ani to, že som istý čas bol vydavateľom jeho kníh. Mám ho rád od Psích dní, ale nemyslím si – ako veľká časť našej kritiky – že Mitana je iba brilantný poviedkar. Naopak, som presvedčený, že ako románopisec, autor veľkej a ambiciózne

Prieskumy verejnej mienky už celé týždne signalizovali, že voľby vyhrá Fidesz. V radoch vládnucej strany napriek tomu bolo cítiť kŕčovité úsilie viesť kampaň až do poslednej chvíle.

Balíš si ráno svoju tašku, chystáš sa vyraziť do školy a z kuchyne počuješ, ako ťa opäť sekíruje tvoja matka: „Hlavne sa do ničoho nepleť, všetko ti môže neskôr narobiť kopu starostí,“ kričí z kuchyne. Tak si vyrazil na rannú schôdzu do školy, uzavretý sám do seba, aby si nikto nič nevšimol. Zazvonil zvonček, vstúpil si do triedy, kde sa začínala hodina dejepisu a dejepisárka zase raz ponúkala manichejskú verziu minulosti. Vedel si, že to nebolo tak, ako tvrdila učiteľka, pretože si tie dejiny poznal z kníh svojho starého otca. Ale zostal si ticho, aby si nemal problémy.

Rien! Nič! Prvé slovo, ktoré povie – zaspieva – doktor Faust v podaní Pavla Bršlíka v rovnomenej opere Charlesa Gounoda v hudobej réžii Patrika Langeho v zürišskej opere.

Milí priatelia, slávnosti sú paráda! Koláčiky, pagáčiky, „rízečky“ a slepačí vývar s domácimi rezancami svietia na pozadí zlomových okamihov v živote človeka. Spomínam si na sestrino prvé sväté prijímanie. Náš gotický kostolík bol načančaný. Ženy ho celé dni zdobili, umývali, leštili. Chrám voňal životom i históriou. Ľudia sem prinášali svoje bôle, radosti i deti na krsty už pred šesťsto rokmi. Aj Turci to tu vypálili, komunisti opľuli. Statočného pána farára Cubínka zabili! Pred kostolom má hrob a je tam aj hrob Jána Hergota, najsilnejšieho štúrovca, ktorý päsťou zabil býka a v meruôsmych rokoch holými rukami uzloval nepriateľom šable.

Radosť sa prechádzať v týchto dňoch po jarných trhoch. Odvšadiaľ na nás vyskakujú všakovaké hlavy rôznych druhov. Jedna kučeravá, druhá pripľasnutá, tretia na zeleného pankera. Až má človek z toľkých čudesných hláv v hlave šalát.

Jedného dňa v marcii 1990 sa v Artfore na vtedajšej Ulici Červenej armády objavil mladý pár s prudko punkovým imidžom. Martin a Saša. Pýtali sa, či by Artforum nechcelo zorganizovať veľký koncert Karla Kryla, ktorému Saša v tom čase robila niečo ako manažérku.

Keď sa gazdinke nechce príliš vymýšľať, a napriek tomu potrebuje zasýtiť doma hladné krky, stačí vysloviť dve zázračné slovíčka. Všetkým sa hneď rozleje blažený výraz po tvári. Kto neverí, nech číta nahlas a pozoruje okolie: francúzske zemiaky.

Od rozdelenia federácie nečelilo Slovensko „existenčnejšej“ výzve, než je budúcnosť Ukrajiny. To, čo na východ od nás vidíme, je prebudenie zo sna o europokoji.

Kniha Avrahama B. Jehošuu opisuje cestu židovského obchodníka Ben Attára a jeho družiny zo slnečného a bohatého Maroka do chladnej a zaostalej Európy, ktorá intenzívne očakáva druhý príchod Spasiteľa.