„Je mi ľúto, Nový Zéland, teraz je na rade Brazília.” Týmito slovami ukončil hosťovanie literatúry protinožcov na Frankfurtskom knižnom veľtrhu v druhú októbrovú nedeľu jeho riaditeľ Jürgen Boos.

Sú všade okolo nás. Lákajú nás, pokúšajú a nakoniec neodoláme. GPS-ky, tablety, smartfóny, motorky, nožíky, ďalekohľady, počítače, foťáky... No skrátka, všetky tie hračky pre chlapcov, na ktoré má približne 0,001 percenta žien slabosť tiež. A že práve ja musím patriť medzi nich. Že práve ja musím míňať prachy na súpravu nástrojov, aby som sa potom mohla vŕtať v trabante. Že ja sa musím vždy zastaviť pod tými schodmi v auparku, kde maju GPS-ky, len aby som tam strávila pol hodiny a potom odišla naprázdno do obchodu s nožíkmi, plného úchylov v army handrách, obdivujúcich pár vysoko nacenených ostrých čepelí.

Štefanovi Harabinovi na zasadaní Súdnej rady povedal, že sa hanbí za to, že bol kedysi jeho učiteľom. Vláda Roberta Fica ho nedávno z tejto rady odvolala. Patrí k naším najvýznamnejším právnym filozofom a teoretikom. Alexander Bröstl.

Na Slovensku sa na jeseň udeľujú až tri prestížne ceny, ktoré oceňujú dobrú architektúru. Jedna z týchto súťaží už pozná svojich víťazov – udelené boli ceny CE•ZA•AR.

Potrebujeme len olej, vaječný žĺtok, ocot, citrónovú šťavu, horčicu, soľ, korenie a trpezlivosť. Spojením týchto jednoduchých ingrediencií vznikne lahodná emulzia, ktorú pozná skoro každý človek na svete. A ten si už bez majonézy ani nevieme predstaviť.

Keď píšem tento text, netuším, či sa tomu pánovi podarilo v sobotu dobre poupratovať „komunálny odpad“, ktorý má na svojom novonadobudnutom pozemku v Krásnohorskom Podhradí. Pozrela som si deň predtým jeho prezentačné video k tejto akcii. Ako vlastník obhajuje svoje nespochybniteľné právo upratať si na svojej parcele, ktorá je v katastri nehnuteľností stále vedená ako trvalý trávnatý porast. A hoci médiá vraj proti nemu vedú dezinformačnú kampaň, on iba bráni svoje právo, dať svoju parcelu do takého stavu, aby sa neporušoval zákon. Teda aby jeho pozemok bol opäť pozemkom iba s trvalým trávnatým porastom. Žiadne načierno postavené chatrče tu teda nemajú čo robiť.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu požaduje, aby Západ stanovil jasnú hranicu, ktorú Irán nesmie pri budovaní nukleárnych zariadení prekročiť. Keďže v iránskej vláde nesedia racionálni sovietski vládcovia, ale šiítski fanatici, ktorí sa neboja riskovať životy vlastných obyvateľov v snahe zničiť Izrael, nesmie sa Iránu podariť jadrovú zbraň získať. V zátvorke: ak bude treba, mali by Izrael a Spojené štáty iránsky jadrový program zastaviť silou. Netanjahuovým problémom je, že Obamova administratíva zastáva názor, že iránsky jadrový program nie je tak blízko a že rozhodnutie o svojej účasti na útoku musia urobiť výlučne sami Američania. V tejto situácii je dobrý čas na uvažovanie v scenároch a alternatívach.

Česká republika je jediný postkomunistický štát, kde nedošlo k majetkovému vyrovnaniu s cirkvami. Vláda pripravila návrh, a ten bol akceptovaný všetkými cirkvami, aj židovskou náboženskou obcou. A potom sa ozvali kritici. Najmä socialisti a komunisti, ale aj niektorí radoví veriaci. Sú proti vydávaniu akéhokoľvek majetku cirkvám, hlavne tej nenávidenej katolíckej. Socialisti spustili protikatolícku kampaň, o ktorej židovská obec vyhlásila, že jej pripomína nacistickú antisemitskú kampaň z 20. a 30. rokov.

Vyrážam na výlet svojich snov. Vyrážam do neznáma a nebojím sa, lebo tá neznáma zem mi vŕta hlavou už 5 rokov. Keď som prvýkrat videla film Himalaya, rozhodla som sa ostať v Nepále a ísť tam, kde zastal čas, kde je len to, čo si ľudia vypestujú, vyrobia alebo vymenia za soľ. Tam, kde sú karavany jakov, domčeky z kamenia bez okien a kde ženy nosia v ušiach veľké tyrkysové náušnice. Tam, kde ešte stále existuje mystické šamanistické náboženstvo Bon, ktoré s príchodom buddhizmu v Tibete celkom zmizlo. Zachovalo sa však tu, v zázračnej zemi Dolpo.

Obľúbeným „žánrom“, ktorý patrí k dovolenkám, je okrem cestovania, aktívneho a pasívneho oddychovania, návštev či plávania aj zbieranie čitateľských zážitkov. Každé leto vďaka tomu pre mňa získava svoju osobitú atmosféru a pamäťovú stopu, ktorá je podobná spomienkovej vôni, nálade alebo nejakej charakteristickej asociácii. Minulé leto bolo pamukovské, toto leto sa vyvinulo ako akademicko-literárne.