„Pôvodne sme vám mali zahrať strašný príbeh Othella, ale predstavenie musíme zrušiť – umrela nám totiž divadelná vášeň.“ Tak nejako sa začalo predstavenie Bábkového divadla Žilina Othello, škrtič benátsky. Hralo sa na námestí v jedno slnečné nedeľné popoludnie. V

Najvyšší ústavní činitelia sa spoločne nahnevali na médiá. Spôsob, akým (ne)informovali o

V

Hrubnutie pokračuje a unavuje nás. Všetkých. Od únavy strácame pozornosť a citlivosť. Pomaly a postupne. 

Nie som expert na relevantný odhad toho, kto by sa mal s kým spojiť a kto s kým ísť do volieb tak, aby Smer konečne vypadol z hry a nemohol rozhodovať o osude Slovenska.

Odporcovia trestu smrti vyzvali v piatok japonskú vládu, aby ako súčasť prímeria pri príležitosti budúcoročných olympijských hier v Tokiu vyhlásila moratórium na popravy.

Cestou do Spišského Hrhova za starostom obce Vladimírom Ledeckým sme si mysleli, že o jeho práci už vieme všetko. Úspešný príbeh zamestnávania stoviek Rómov zachytáva vo svojej najnovšej knihe Počúvajte, páni z Bratislavy a všimol si ho už aj New York Times. Za niekoľko minút nás vyviedol z omylu.

V ostatných týždňoch som bol viackrát konfrontovaný s otázkou, prečo som na tohtoročnom volebnom Kongrese SZĽH opäť nekandidoval na prezidenta Slovenského zväzu ľadového hokeja. Odpoveď na tú otázku je pre mňa vnútorne veľmi jednoduchá.

Ťažko sa o tom hovorí, ale úplne mlčať sa už o tom nedá. Nedávno som sa bol pozrieť na Nitriansky hrad. Na jeho nádvorí som sa spýtal priateľa: „Kde presne to kardinál vítal Mečiara?“ Priateľ ukázal prstom: „Tu stál.“

Česká republika má síce aktívnu Komunistickú stranu, ktorá sa teší stabilnej podpore medzi voličmi, ale vyzerá to, že táto strana sa možno bude musieť vzdať svojich obľúbených symbolov: